Rekondičné pobyty a daň z príjmov

Povinnosti zamestnávateľov, v súvislosti so zabezpečovaním rekondičných pobytov zamestnancov, vyplývajú z § 133 Zákonníka práce (ZP). Ak zamestnávateľ poskytne rekondičný pobyt zamestnancovi v zmysle zákona, zamestnancovi sa takéto plnenie nezdaní. Uvedené jednoznačne vyplýva z § 6 ods. 7 písm. e) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.

Zamestnávateľ je povinný - v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania - zabezpečovať rekondičné pobyty vybranému okruhu zamestnancov. Vybranými povolaniami sú tie, ktoré spĺňajú kritériá sťažených pracovných podmienok a súčasne spĺňajú podmienky účelnosti rekondičného pobytu z hľadiska prevencie profesijného poškodenia. Akým spôsobom sa tieto povolania určia, vyplýva zo ZP. Na týchto pobytoch sú povinní zúčastniť sa zamestnanci, vykonávajúci vybrané povolania nepretržite po obdobie najmenej piatich rokov alebo štyroch rokov, ak ide o mimoriadne sťažené pracovné podmienky. Určené je tiež, kedy sú zamestnanci povinní zúčastniť sa na takomto pobyte raz za tri či dva roky. Rozhodujúce sú doby odpracovania (počet zmien) vo vybraných povolaniach alebo pásmach. „Zainteresovaní“ zamestnanci sú povinní na týchto pobytoch sa zúčastniť. Dĺžka je najmenej dva týždne a bez vážnych dôvodov by sa nemal prerušiť. Zamestnávateľ je povinný - podobne ako pri pracovných cestách - určiť spôsob dopravy, prípadne ďalšie podmienky. Preplatenie cestovných náhrad rovnako nie je u zamestnanca príjmom zdaniteľným (do nárokovej výšky podľa zákona o cestovných náhradách). Náklady na rekondičné pobyty uhrádza podľa ZP zamestnávateľ. To znamená, že ide o daňovo uznateľné náklady (výdavky) podľa § 24 ods. 2 písm. f) či písm. i) zákona č. 366/1999 Z. z.

Ak zamestnávateľ poskytne rehabilitačné pobyty aj inému okruhu zamestnancov, či poskytne aj iné nenárokové plnenia (nad rámec zákona), tieto sú posudzované ako dobrovoľné plnenia. U zamestnancov predstavujú príjem, ktorý je potrebné zdaniť a zamestnávateľ ich musí hradiť zo zisku po zdanení (nejde o daňovo uznateľné výdavky).

V zmysle doplneného ustanovenia § 6 ods. 7 o nové písmeno e) v zákone o daniach z príjmov, sa za predmet dane nepovažujú okrem hodnoty poskytovaných rekondičných a rehabilitačných pobytov i hodnota kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi. Dochádza teda k spresneniu tejto problematiky v daňovom zákone v prospech zamestnancov i zamestnávateľov.

Dagmar Piršelová