Praha o sociálnej nerovnosti

Riešenie chudoby sa musí stať záležitosťou bohatých krajín

„Nerovnosť medzi jednotlivými regiónmi sveta spôsobuje sociálnu nestabilitu a predstavuje reálne riziko, pričom chudoba nie je len problémom krajín tretieho sveta, ale najmä problémom vyspelých štátov,“ povedal včera počas výročného zasadania Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky (SB) prezident SB James Wolfensohn. „Jedna z vecí, ktoré naozaj môžu spôsobiť nestabilitu, je sociálna nerovnosť vo svete. Je to reálne riziko. Dvadsať percent sveta kontroluje 80 % svetového HDP. Podobné rozdiely nemôžu existovať,“ dodal.

Sociálna nerovnosť pritom už vôbec nie je len problémom najchudobnejších krajín sveta, objavuje sa aj v krajinách so stredným príjmom, ako sú Argentína či Brazília. Prvoradou úlohou SB je preto zamerať sa nielen na riešenie dôsledkov chudoby, ale najmä na prevenciu jej vzniku. Preto je podľa Wolfensohna potrebné prijať opatrenia vo viacerých oblastiach, ako sú školstvo, zdravotníctvo a pod., zamerať sa však treba v prvom rade na spôsob distribúcie. „Chudoba sa vzťahuje skôr na distribúciu než na rast,“ povedal a zopakoval svoje odhodlanie zdvojnásobiť počet krajín, kvalifikujúcich sa na odpísanie dlhov v rámci iniciatívy s názvom Vysokozadlžené chudobné krajiny, ktorá má redukciou dlhového bremena pomôcť podporiť rozvoj ekonomík najchudobnejších krajín. Počet týchto krajín by sa tak mohol zvýšiť na 20, čo už avizoval aj šéf MMF Horst Köhler. Poznamenal však, že banka nemôže odpísať všetky dlhy naraz. „Ak by mi niekto podpísal šek na 70 miliárd USD, s radosťou by som tieto dlhy odpísal,“ povedal.

Vysoké ceny ropy neprospievajú ani spotrebiteľským, ani producentským krajinám a môžu spôsobiť spomalenie rastu hospodárstva rozvíjajúcich sa krajín až o tri štvrtiny percentuálneho bodu, uviedol Wolfensohn. Podľa neho ceny ropy presahujúce 30 USD za barel predstavujú hrozbu svetovému hospodárskemu rastu, ich obeťou sa však najskôr stanú krajiny tretieho sveta. V prípade štátov závislých od dovozu ropy by mohlo dôjsť k spomaleniu rastu dokonca až o jedno percento. „Ak ceny ropy ostanú nad úrovňou 30 USD za barel, ovplyvní to aj rozvíjajúce krajiny,“ povedal Wolfensohn. „Myslím, že nie je v nikoho záujme vidieť ceny nad 30 USD za barel,“ dodal.

(TASR/Hd)