Konečne radikálna reforma

Komentuje Eleonóra Bujačková

Problémy vyspelých krajín sa dajú zhrnúť do dvoch otázok: Ako v pomere k rozsahu ekonomiky menej utrácať? Ako získať príjmy na pokrytie všetkých výdavkov? Odpoveď na ne hľadajú aj slovenskí experti. Situáciu majú nepochybne sťaženú, pretože výkonnosť našej ekonomiky sa iba vzdialene podobá rozvinutej.

Vychádzajúc z analýz európskych expertných skupín, vládne výdavky už od päťdesiatych rokov preukázateľne prestávajú prinášať produktívne výnosy, ktoré by ich zdôvodnili. Pritom ich podiel na ekonomike (meraný výdavkami verejných produktov na HDP) ustavične rastie. Podiel prerozdeľovania HDP na ekonomike vyspelých krajín od začiatku 90. rokov klesá, ale stále iba nepatrne (v EÚ v rokoch 1994 - 1998 z 51 na 50 %). Zreteľne sa teda ukazuje, že zníženie podielov výdavkov na HDP, bez ktorého ani krajiny EÚ nedokážu zrýchliť ekonomický rast, nebude možné bez zásadnej reformy verejných výdavkov. Tá sa bude musieť týkať nielen sociálneho zabezpečenia a podpory v nezamestnanosti, ale aj dôchodkového poistenia.

Tlak na reformu výdavkov už dávno nevyvoláva iba tempo ekonomického rastu. Znižujú sa aj schopnosti štátov získavať príjmy. Náš rozpočet zatiaľ uspel v znižovaní podielu prerozdeľovania HDP prostredníctvom verejných rozpočtov. Tento podiel (meraný výdavkami) klesol na necelých 40 %, čo je v porovnaní s EÚ pomerne slušný výsledok. Zatiaľ sa dá povedať, že trend v znižovaní prerozdeľovania by bol správny (aj keď možno pochybovať o reálnosti jeho udržania bez hlbších reforiem), štruktúra príjmov sa za rovnaké obdobie v porovnaní s nevyhnutným trendom zhoršila. Ak porovnávame podiel priamych a nepriamych daní (vrátane poplatkov na zdravotné, sociálne zabezpečenie) na príjmoch verejných rozpočtov, zistíme, že prudký rast príjmov z odvodov do rôznych povinných poistení a príjmov fyzických osôb nedokázal pokles dane z príjmu právnických osôb vyrovnať - dokonca podiel týchto de facto priamych daní stúpa. Tento trend, pochopiteľne, nemôže ďalej pokračovať.

Teda, kým podiel prerozdeľovania prostredníctvom verejných rozpočtov istý čas klesal, podiel priamych daní a odvodov s charakterom priamych daní stúpal. Prvý trend je prospešný, ale bez reformy výdavkov verejných rozpočtov ho štát nedokáže udržať, druhý je priamo škodlivý. Bez radikálnej reformy na príjmovej i výdavkovej strane verejných rozpočtov však nebude možný vývoj, ktorý by SR umožnil, aby sa nedostala medzi stagnujúce ekonomiky, ktoré sa vyspelému a rýchlo sa vyvíjajúcemu svetu vlastnou vinou vzďaľujú.