Aj pápež za rozšírenie

Váhavá EÚ spôsobuje kandidátom vrásky

Praha/Varšava/Vatikán (TASR) - EÚ váha so stanovením jasných podmienok vstupu krajín strednej a východnej Európy (SVE) do EÚ, čo v kandidátskych krajinách spôsobuje hospodársku i sociálnu nervozitu. Vyplynulo to z rozhovorov predstaviteľov ministerstiev financií tzv. skupiny G5, ktorá zahŕňa ČR, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko a Estónsko, a skupiny G7, ktorej členmi sú SR, Lotyšsko, Litva, Rumunsko, Bulharsko, Malta a Cyprus. Stretnutie sa uskutočnilo počas výročného zasadania MMF a SB v Prahe. „Nám záleží na tom, kedy sa staneme členmi EÚ. Je to určite spôsob ocenenia,“ uviedla zástupkyňa poľského ministerstva financií H. Wasilewska-Trenknerová. Počas diskusií navrhla ministerka financií SR B. Schmögnerová, aby sa podobné stretnutia konali každý rok za účasti predstaviteľov všetkých 12 krajín. Zástupcovia tento návrh uvítali s tým, že najbližšie stretnutie by sa malo uskutočniť v bulharskej metropole Sofii.

Aj poprední európski vedci a politológovia zverejnili vo viacerých európskych denníkoch výzvu na stanovenie pevného časového plánu pre rozširovanie EÚ. Najneskôr počas švédskeho predsedníctva EÚ v prvom polroku 2001 sa musí stanoviť záväzný časový plán pre prvé kolo rozšírenia únie, ako to bolo v prípade menovej únie, píše britský historik T. Garton Ash, nemecký publicista M. Mertes, francúzsky politológ J. Rupnik a predseda poľskej Batoryho nadácie A. Smolar. Autori navrhujú, aby sa prvé kolo rozširovania uskutočnilo buď k 1. januáru 2003, alebo najneskôr k 1. januáru 2005. Jeho súčasťou musí byť v každom prípade Poľsko, ktoré je najproblémovejšou, ale zároveň najdôležitejšou krajinou prvej vlny rozširovania.

Pápež Ján Pavol II. takisto počas prijatia predsedov parlamentov 15 štátov EÚ podporil myšlienku jej ďalšieho rozširovania. „S uspokojením pozorujem, že EÚ si želá prijať nových členov a k budúcnosti sa stavia otvorene a flexibilne," povedal. Bývalý nemecký kancelár H. Kohl varoval pred zdržiavaním rozširovania pre vnútropolitické problémy členských štátov. Podľa predsedu rakúskeho parlamentu Heinza Fischera „je potrebné, aby do zóny stability vstúpilo čo najviac štátov. Rozšírenie EÚ je jediný konkrétny mierový program v Európe“.