Rómska „turistika“

Peter Kasalovský

Niekoľko desiatok občanov SR - Rómov - chce opäť raz tvrdiť, tentoraz nórskym úradom, že spĺňajú podmienky na priznanie štatútu utečencov - odídencov. Je zrejmé, že budú vrátení späť do Slovenskej republiky.

Najnovší rómsky výlet je ďalším v poradí. Výsledkom sú jednak problémy vo vzťahoch s Nórskom s niektorými aktivistami ľudských práv (avšak nie ľudských a občianskych povinností!) a s niekoľkomiliónovými škodami.

Na ďalšiu reprízu takejto rómskej turistiky do cudziny nebudeme čakať dlhšie ako týždeň-dva. Mohlo by ich byť nespočetne, keď sa štát nezačne brániť pred takouto finančne náročnou kamuflážou skutočného zámeru.

Cieľom týchto rómskych turistov je nesporne obalamutiť úrady iných štátov a získať od nich štatút prenasledovaných, vymámiť finančnú a inú pomoc pre ich „nový život“ podľa kritérií Európskej únie.

S touto krutou pravdou sa nevieme vyrovnať, tobôž by sa s nimi mohli vyrovnať v EÚ (!). Niet toho, kto by konečne stiahol zástavu priority ľudských práv, aby sa zaskveli v jednote aj s ľudskými a občianskymi povinnosťami.

Nejde len o príslušníkov rómskeho etnika, ale o všetkých občanov. Je čoraz viac takých občanov, ktorým vyhovuje, že chudobný štát ako ten náš nie je schopný postihovať práve neplnenie si tých najzákladnejších povinností.

Nehovoriac už o tom, že na celý rad spáchaných trestných činov podľa našich zákonov (aj podľa judikatúry EÚ, Kanady a Spojených štátov) a porušení ďalších právnych noriem sa málokedy nájde žalobca, čo sa v tichosti toleruje.

Trestnou činnosťou týchto občanov a ich takpovediac neštandardným správaním sú prinajmenej obmedzované a v nejednom prípade nedostupné, ba priam nevymáhateľné ľudské a občianske práva ich spoluobčanov.

Je najvyšší čas, aby právni experti a spolu s nimi poslanci zákonodarného zboru čo najskôr premysleli klasifikáciu takého konania, akým je spomínaná „rómska turistika“, ktorej motív je jednoznačný.

Čakať na to, že sa pominie ich cestovná horúčka, to by bola hlúposť a nezodpovednosť nielen voči ostatnému obyvateľstvu, ale aj voči kvázituristom väčšinou z rómskeho etnika.

Už by aj stačilo toho vydierania a tej absurdnej slabosti štátu! Farizejstvo naše i to za hranicami je však také silné, že neumožňuje strestať také činy, ktoré vytrvalo predvádzajú vyslanci rómskej arogancie, ba až nadradenosti, väčšinou bez úcty k právu.

Je to trápne, keď sú to práve občania z rómskeho etnika, ktorí dávajú ostentatívne najavo, že sú zaznávaní, ba perzekvovaní, a preto odchádzajú hľadať nový domov, príp. zasľúbenú zem.

Súčasný svet nie je bez hraníc a nemožno si z ničoho nič zmeniť „domovskú“ krajinu podľa osobného želania či snov alebo podľa toho, že v tej inej je vyššia životná úroveň a vôbec kvalita života.

Niekoľko sto Rómov z centrálnej a východnej Európy, ale najviac ich je práve zo Slovenska, nechce túto realitu rešpektovať a zo svojej zložitej sociálnej situácie neobviňujú seba, ale všetkých ostatných.

Práve my, tí ostatní občania, mnohí v rovnakej, ba aj v horšej sociálnej situácii ako Rómovia, sa nedokážeme vzpriečiť tomuto tlaku, ktorého následkom je paradox: neopodstatnené zvýhodňovanie časti Rómov.

Ak sa už niekto vyberie hľadať si nový domov, tak je plne zodpovedný za dôsledky svojho konania, nehovoriac už o tom, že sa k nemu chce dopracovať účelovými lžami o vlastnom štáte a realitách svojho života.

Už sa žiada odvykať si od toho, že je to nevyhnutné zlo. Aj podľa súčasných zákonov by sme sa mohli s týmito prejavmi vyrovnať a odmietnuť trebárs náklady na prepravu takýchto kvázituristov späť do SR alebo im vybaviť aspoň zľavnené letenky.