Prečo stále nemáme stratégiu?

Kým iní plánujú budúcnosť, my nekontrolujeme ani súčasnosť

Všetky vyspelé krajiny sú si vedomé, že udržanie životného štandardu obyvateľov je závislé od ich schopnosti zachovania a obnovy vlastnej hospodárskej kapacity. Pojem hospodárska kapacita neponímajú ako teoretickú veličinu, ale ako reálnu nevyhnutnosť, ktorá má zabezpečiť tak blahobyt jednotlivcov, ako aj realizáciu cieľov verejných. Jedným z nástrojov na udržanie hospodárskej kapacity je systém vzdelávania. Že význam tohto nástroja stále rastie, to potvrdzuje fakt, že podiel nákladov na vzdelávanie v pomere k iným výdavkom sa stále zvyšuje. Niektoré štáty ako napr. Švédsko prijali stratégiu spoločnosti totálnej informatiky. V praxi to znamená, že podniky môžu pre zamestnancov nakúpiť počítače, ktoré si títo môžu odniesť domov bez toho, aby z takejto odmeny museli platiť dane. Vláda financuje napr. tzv. širokopásmovú rozvodnú sieť, ktorej krycia ambícia má byť minimálne 80 % domácností krajiny. Vzdelanosť a technická pripravenosť obyvateľstva sú všeobecne uznávané ako cesta, ktorou vyspelé krajiny musia vykročiť. Spoločenské reformy, ktorých účelom je zvýšenie využitia napr. technických kapacít vysokých škôl, sa kombinujú so zvyšovaním efektívnosti štátnej správy. Cieľom je výchova vysokovzdelaných, flexibilných a zaangažovaných odborníkov pre všetky oblasti, ktoré štáty považujú za strategické v budúcnosti.

Úloha štátu

Úloha štátu sa mení v dvoch rovinách. Prvou je zmena štruktúry verejných výdavkov, kde sa nárast výdavkov na vzdelávanie jednoznačne kompenzuje poklesom výdavkov na obranu. Druhá a podstatne dôležitejšia je zmena filozofie zodpovednosti štátu napr. za penzie občanov. Každý občan má právo poveriť správou svojich akumulovaných peňazí niektorú zo stoviek investičných spoločností. Že reforma sleduje oddeliť štát, a tým aj politikov od penzijných zdrojov, má ten dôvod, že občania si jednoducho neželajú, aby ich penzie boli použité na financovanie neefektívnej štátnej správy. Prevedením zodpovednosti správy vlastných peňazí na občana zase štát dostane tzv. intelektuálny výnos z investícii do vzdelávania. Občianska zodpovednosť tohto typu dlhodobo stabilizuje spoločnosť a vytvára množstvo finančných zdrojov, ktoré svojou nezávislosťou od štátu garantujú, že zdroje budú použité tak, aby ich tvorcovia boli spokojní.

U nás depresívne

Ak sa v takejto nadnárodnej perspektíve pozrieme na fakt, kam sa ako výsledok strategickej spoločenskej úvahy uberá slovenské vysoké školstvo alebo štátna správa, tak je aspoň pre mňa výsledok deprimujúci. Nedávno som stretol študenta Ekonomickej univerzity, ktorý podľa vlastných slov študuje „sociálnu ekonomiku“. Na moju otázku, čo to vlastne je, nedokázal odpovedať. Ekonómia je disciplína, ktorá sa v rámci definovaných pojmov pokúša merať a tlmočiť niektoré dimenzie hospodárskych udalostí. Cieľom ekonomického pohľadu je stanovenie finančného výsledku a finančnej pozície. Nástrojom je súvaha a výsledovka. Žiadna sociálna dimenzia neexistuje v ekonomike ako vedeckej disciplíne! Že zlý hospodársky výsledok podniku môže a musí mať za následok prepustenie jeho zamestnancov, je v ekonomike tak samozrejmé ako to, že diagnostikovaná choroba sa musí liečiť. Čo ma uráža je to, že verejné prostriedky sa používajú na takéto zavádzanie študentov.

Ekonomická astrológia

je lepším pojmom ako sociálna ekonomika. Táto veda bola doteraz vyhradená nevzdelaným politikom a superekonómom totalitných režimov, ktorých nikto nemohol preveriť. Keď sa však hlbšie zamyslím nad slovenským politickým prostredím, tak si uvedomujem, že na Slovensku možno potrebujeme takýchto astrologických ekonómov. Vždy, keď štatistický úrad zverejní nejaké číslo, tak si ho každý vykladá inak! Pravdepodobne je to dimenzia niečoho sociálneho a nemerateľného, čo fascinuje nielen Ekonomickú univerzitu, ale aj slovenských politikov, ktorí ju financujú. Možno sa tu črtá priestor aj pre iné vysoké školy, aby uvážili napr. zavedenie sociálnej astronómie alebo sociálnej matematiky a fyziky ako možnosti zvýšenia svojho rozpočtu. Pre ministerstvo financií a hospodárstva by som odporučil zavedenie disciplíny ekonomickej mystiky. Sociálna ekonomika v prostredí mystiky by sa dala predložiť MMF ako nový virtuálny model, ktorý garantuje, že uspokojíme všetky štatistické požiadavky - tak domáce, ako aj zahraničné. Ministerka financií určite dostane novú odmenu od MMF za zavedenie novej, aj keď nepochopiteľnej, dimenzie o sociálnej zodpovednosti štátu.

Iní budúcnosť, my nič...

Pokiaľ iné štáty diskutujú a definujú vízie svojej budúcnosti, na Slovensku sme svedkami vlastnej neschopnosti aspoň kontrolovať prítomnosť. Namiesto reálneho vzdelávania týkajúceho sa podmienok efektívnosti verejnej správy a reálnych zásahov do systému zdanenia sa venujeme výchove ekonomických kozmetikov. Cieľom politického snaženia by mala byť definícia a realizácia malej a vysokoefektívnej verejnej správy. Prevodu zodpovednosti zo štátnej na obecnú správu by mala predchádzať debata o tom, či vôbec je želateľné, že štát alebo obec takúto zodpovednosť budú mať. Naša debata o reforme verejnej správy je debata technická, bez obsahu a bez financovania.

Chýba adaptácia

Majorita domácej inteligencie je zamestnaná vo verejnej správe a každá kritika dnešného systému pre nich znamená existenčné riziko. Podnikateľská sféra ešte nemá vytvorené dostatočné zdroje na to, aby išla do konfliktu so štátom. V existujúcej politickej a správnej štruktúre slovenského štátu nefunguje systém vnútornej obnovy, pretože štát ako konštrukcia nemá identifikovaných vonkajších a vnútorných nepriateľov. Prispôsobiť sa svojmu okoliu môžeme iba vtedy, keď pochopíme, že bez adaptácie nemáme žiadnu budúcnosť. Spoločenskú stratégiu netvoríme, nemáme, pretože na to ešte nemáme.

Alexander František Zvrškovec