Zopár rozpočtových postrehov

Komentuje Peter Višváder

Prvé odhady deficitu štátneho rozpočtu na budúci rok hovorili o 33 mld. Sk. Po tom, ako vláda v priebehu celého tohto roka tvrdila, že sa makroekonomika stabilizuje, je to dosť prekvapujúce, pretože ak sa ekonomika stabilizuje, každý by predsa logicky čakal nižších deficit štátneho rozpočtu. Nič na tomto údive nemôžu zmierniť ani ospravedlnenia B. Schmögnerovej, podľa ktorých sa v príjmoch rozpočtu negatívne prejaví zníženie sadzby dane z príjmov, zrušenie dovoznej prirážky či finančné nároky na reštrukturalizáciu bankového sektora. To všetko sú predsa veci, o ktorých ona i vláda vedela a musela s nimi rátať. Po piatkovom rokovaní kabinetu M. Dzurindu sa predpokladaný deficit prehĺbil predbežne o 5,2 mld. Sk zatiaľ na 38,2 mld. Sk s tým, ako dodala ministerka financií B. Schmögnerová, že schodok celého verejného sektora zostane v stanovenom pásme 4 % HDP. Dodržanie tohto limitu je síce pekné, ale tento krok vlády dokazuje dve veci. Po prvé, že nesplní svoj pred- a povolebný sľub dbať na zníženie deficitu štátneho rozpočtu, ktorým vlastne zadlžuje Slovensko do budúcnosti, za čo kritizovala svojich predchodcov. Po druhé, takýto vývoj nielenže nesvedčí o makroekonomickej stabilizácii, ale je priam v rozpore s takýmito hodnoteniami. Preto bežní občania, ktorí sa pýtajú, kedy im už bude lepšie, budú teda musieť opäť čakať. Najskôr sa predsa musí stabilizovať makroekonomika...

Okrem toho rastúci deficit štátneho rozpočtu sa dostáva do priameho rozporu s rečami o pripravovaných rozvojových programoch vlády. Navyše, ak na ne nepoužije (aspoň tak sa k tomu zaväzuje) príjmy z privatizácie. Tie by mali smerovať výlučne na splácanie dlhovej služby a naštartovanie reforiem v školstve a sociálnom systéme. Z problémov s deficitom teda jasne vidieť, že Slovensko v budúcom roku príliš veľký rozvoj nečaká.

To, že vláda sa rozhodla deficit Sociálnej poisťovne (SP) riešiť na úkor schodku v štátnom rozpočte, dáva námet aj na ďalší zaujímavý postreh. Pôvodne sa mala časť príjmov Sociálnej poisťovne získať zo zvýšenia odvodového zaťaženia podnikateľov a občanov. No naostatok vláda od tohto kroku ustúpila. Pravdepodobne pod tlakom podnikateľských združení, ale najmä faktu, že celkové zaťaženie podnikateľskej sféry dosiahlo vrchol a nemožno ho ďalej zvyšovať. Napokon, jej počínanie, keby naozaj zvýšila odvody, by bolo chaotické. Od tohto roku totiž znížila daňové sadzby a kompenzovala by to rastom sociálnych odvodov... Nakoniec, navrhovaný spôsob zníženia deficitu SP je lepší - v rozpočte obcí a miest, Národného úradu práce, FNM SR či zdravotných poisťovniach sa predsa reštrikcia ľahšie ukryje.

Diskusie o rozpočte hĺbkou svojich paradoxov zatiaľ vyvolávajú strach z neznáma. Nielen vo verejnosti, ale zdá sa, že ani tí, ktorí ho pripravujú, nemajú jasno, ako splniť dve úlohy: udržať schodok verejných financií na 4 % HDP, a pritom splniť svoje sľuby o rozvoji a stabilizácii ekonomiky. Pritom je fakt, a oni to vedia, že vstupujú do tretieho roku svojho vládnutia. Inými slovami, blížia sa ďalšie voľby, a preto treba národu „hodiť kosť“, no súčasne sa už nemôžu vyhovárať na svojich predchodcov.