Dane sú zrelé na zmeny

Zlepšenie rámca na podporu podnikania a investícií

Vláda SR schválila materiál, ktorý by mal zohrať rozhodujúcu úlohu pri zlepšovaní podnikateľského prostredia. Hlavným prínosom materiálu Zlepšenie daňového a colného rámca na podporu podnikania je už v tom, že presne špecifikoval bariéry, ktoré týmto základným predpokladom úspešného podnikania zatiaľ bránia. Ako sa v uvedenom dokumente konštatuje, súčasný režim stimulov na podnikanie a investície poskytuje zrýchlené odpisy a obmedzenému okruhu podnikateľov tzv. daňový úver. Otázkou však aj naďalej ostáva, či tento prístup má šance byť úspešným pri získaní zahraničných investorov alebo zvoliť iný efektívnejší a lacnejší prístup.

Ukazuje sa, že viaceré krajiny dokázali vytvoriť kvalitné investičné prostredie aj tým, že ponúkli neutrálny podnikateľský daňový režim s nízkymi a medzinárodne konkurencieschopnými daňami. Viaceré krajiny si napríklad zvolili nízke dane z príjmov právnických osôb. Napríklad táto sadzba dane je v Maďarsku 18 %, ČR 31 %, v Poľsku 30 %, pričom tu vláda schválila postupné znižovanie do roku 2004 až na 22 %, v Slovinsku 25 %, v Estónsku 26 %, avšak pri reinvestovaní zisku sa uplatňuje nulová sadzba dane, tak isto je to aj v Litve pri 29-percentnej dani z príjmu právnických osôb. Niektoré krajiny ako Argentína, Chile, Mexiko, Estónsko a Lotyšsko zrušili daňové prázdniny a ostatné špeciálne zvýhodnenia v prospech zníženia celkovej sadzby daní. Ukázalo sa, že tento prístup neznížil hospodársky rast a prispel k prilákaniu zahraničných investícií do týchto krajín.

Dane a rozhodovanie

Výhodou takto realizovanej dlhodobej stratégie štátu voči podnikateľskému sektoru vo forme nízkej sadzby a širokej základne zdaňovania je skutočnosť, že daňový systém je menej deformovaný a dane zohrávajú menej významnú úlohu pri ovplyvňovaní podnikateľských rozhodnutí. Široká základňa zdaňovania sa pritom nevníma ako daňový výdavok, ale naopak, ako odstránenie všetkých výnimiek a selektívnych daňových opatrení a spravodlivé stanovovanie základu dane pre všetky subjekty rovnako, plošne a bez akýchkoľvek výnimiek, ktoré deformujú podnikateľské prostredí. Neutrálna, spravodlivá a plošne aplikovateľná daňová štruktúra vedie k hospodárskemu rastu a vytváraniu väčšieho počtu pracovných

Vysoké zaťaženie

Materiál správne definuje za jeden z najzávažnejších problémov slovenskej ekonomiky vysokú mieru prerozdeľovania prostriedkov prostredníctvom verejných financií, ktorá dosahuje až 45 %. Uvedená miera predstavuje neúmerne veľkú záťaž pre hospodársku sféru. Výraznou  mierou sa na zaťažení hospodárskej sféry podieľa daňové zaťaženie, ktoré sa všeobecne hodnotí ako vysoké, a to aj napriek zníženiu sadzby dane z príjmov právnických osôb na 29 %. Vysoké daňové zaťaženie nemusí byť pritom spôsobné len vysokými sadzbami daní, ale aj inými faktormi, ako napríklad deformovaným spôsobom stanovovania základu dane  alebo iných podmienok rozhodujúcich na určenie daňovej povinnosti, nárokov na vrátenie alebo odpočet dane a

Zásadné zmeny

SR sa nachádza v situácii, keď je nevyhnutné aj v záujme podpory vstupu zahraničných investorov, ale aj v rámci elementárnych zásad spravodlivosti zdaňovania čo najrýchlejšie urobiť zmeny smerujúce k náprave súčasného stavu. Daňový systém je totiž vďaka rôznym úpravám, ktoré sa postupne zavádzali , zložitý, neprehľadný, ťažkopádny. Navyše  v dôsledku nevhodnej legislatívnej úpravy, ako aj nevhodnej organizačnej a personálnej skladby je správa daní zbyrokratizovaná a neefektívna. Takýto stav demotivuje investičné aktivity, prípadne motivuje daňové subjekty, aby sa vyhýbali daňovej povinnosti.

Nie je náhoda,

že jedinými daňami, pri ktorých rozpočtové výnosy rastú, sú - daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a daň z pridanej hodnoty. V prípade prvej dane existujú len obmedzené možnosti úniku zdanenia, pretože daň zráža platiteľ príjmu pri výplate. Nie je však tajnosťou , že veľké sumy unikajú napríklad z dôvodu zamestnávania osôb na čierno, prípadne z toho, že oficiálne sa dohodne nižšia mzda a zvyšok sa vypláca „na ruku“ bez zdanenia a bez zaťaženia odvodmi do fondov sociálnej a zdravotnej starostlivosti.

V prípade DPH sa spotrebitelia tiež môžu zdaneniu vyhnúť len v obmedzenej miere. Ale aj tu sú rôzne možnosti. Existujú indície, že najmä pri veľkých dodávkach pre domácnosť sa často dohadujú s dodávateľmi dodávky služieb a tovaru za cenu bez dane.

Rast ostatných druhov daňových príjmov štátneho rozpočtu v nominálnom vyjadrení zaostáva za rastom HDP a inflácie. Výber dane z príjmov právnických osôb sa dokonca od roku 1995 znižuje a od roku 1997 je nižší ako výber dane z príjmov fyzických osôb. Pritom v roku 1993 bol rozpočtový výnos z dane z príjmov právnických osôb ešte 4,5-krát vyšší ako výnos dane z príjmov fyzických osôb.

(pn)