Práca znamená právny vzťah

Mnohí, aby mali z čoho, žiť pracujú načierno

Spôsobov, akými klameme štátnu pokladnicu, je niekoľko. Ani ľudia z praxe, kontrolóri finančných, pracovných či colných úradov sa neodvažujú odhadovať celkovú výšku strát. Dosah boja proti nelegálnej práci na štátny rozpočet sa nedá vyčísliť. Je to otázka dodržiavania zákonnosti na Slovensku, pričom na jej kontrolu je potrebná súčinnosť viacerých zložiek. Do vlaňajška sa prípady zamestnávania ľudí „načierno“ ťažko odhaľovali. Novela zákona o zamestnanosti však dala úradom práce možnosť kontrolovať totožnosť ľudí na preverovanom pracovisku. Vďaka tomu najkrikľavejšie prípady postupne odhaľujú. Stavbári, registrovaní ako nezamestnaní, pracovali napríklad v Nemecku, Rakúsku, ale aj na domácich stavbách. Prihlásili sa na inzerát, podpísali „čosi ako pracovnú zmluvu, ale bez osobných dát a základných údajov” a robili denne až pätnásť hodín vrátane víkendov. Murár, ktorý poberal týždenne mzdu zodpovedajúcu 35 korunám za hodinu, si „prišiel” na slušné peniaze, a to popri bežnej podpore v nezamestnanosti. Pracovníci úradov práce konštatujú, že nie sú schopní kontrolovať všetkých evidovaných, najmä v kategórii pomocných robotníkov. Zamestnanci sú niekedy k práci načierno priamo nútení. „Bola som na podpore niekoľko mesiacov a dostala som ponuku nastúpiť v bufete. Navrhli mi, že kým so mnou spíšu zmluvu, mám dva týždne robiť načierno, teda na skúšku. Potom mi majiteľ povedal, že ak mám o miesto záujem, bude to takto aj ďalej. Odmietla som, ale kolegyňa, ktorá sama živí dve deti, to zobrala, inú prácu už dlhšie nemôže zohnať. Ja som nezamestnaná dodnes,” približuje svoje skúsenosti štyridsaťdvaročná žena z Trnavy. V mnohých ľuďoch je hlboko zakorenený názor, že zamestnanie na skúšku alebo brigáda nie je žiadnym právnym vzťahom a že sa teda ničoho protiprávneho nedopúšťajú. Odborníci upozorňujú, že je to veľký omyl. Nezamestnaný môže na prácu načierno poriadne doplatiť.

Na colných podvodoch u nás zarobili niektorí tzv. podnikatelia celý majetok. Snaha vyhýbať sa colným poplatkom sa nezmierňuje. Skôr naopak. Najčastejším trikom tohto druhu je uvádzanie nesprávnych údajov o dovážanom tovare. Sem patria legendárne obchody s LTO zo začiatku 90. rokov či neskoršie dovozy látok deklarovaných ako čistiace prostriedky, z ktorých sa jednoduchou cestou získaval lieh na potravinárske účely. Vôbec najvyššie úniky zaznamenávajú colníci na dovozoch ojazdených aut, väčšinou americkej výroby, ktorých skutočná hodnota je oveľa vyššia, než ako vozcovia uvádzajú. Časté je aj klasické pašovanie. Nedávno colníci objavili viac ako osemtisíc kartónov cigariet. Keby sa dostali do obehu, prišiel by štát o viac ako 3,5 mil. Sk. Takmer denne colníci objavujú desiatky kartónov s cigaretami z Poľska či Ukrajiny.

„Daniari” tvrdia, že ubúdajú chyby, pribúdajú podvody. Finanční úradníci odhaľujú čoraz menej daňových nedoplatkov spôsobených neznalosťou či zabudnutím, zato však pribúda únikov založených na výbornom ovládaní daňovej problematiky a hlavne jej nedostatkov. Poplatníci sa zdokonaľujú napríklad v tom, ako neoprávnene uplatňovať odpočet DPH z faktúr za služby a tovar, ako si fiktívne zvyšovať náklady na zníženie základu dane z príjmov, ako legalizovať podvodne nadobudnutý tovar či získavať nezdanené sumy napríklad na úplatky. Určiť, koľko vyprodukovala tzv. šedá ekonomika, je takmer nemožné. Ide totiž o ekonomiku skrytú, ktorá nie je vykazovaná v štatistikách. Jediným zdrojom sú odhady, ani tie však nemajú veľkú hodnotu. Experti, ktorí sa problematikou únikov financií zaoberajú, sa zatiaľ tiež nedohodli na definitívnom výkaze činností, ktoré odčerpávajú zdroje zo štátneho rozpočtu. Nepochybne však medzi ne patrí nelegálna práca načierno, pašovanie, nepovolená výroba liehu, krátenie DPH, predaj kradnutého tovaru, korupcia, obchodovanie s drogami a prostitúcia.

Eleonóra Bujačková