Ťažba uhlia bude ďalej klesať

Regulovaná cena tepla utlmuje baníctvo

Cena energetického uhlia na svetovom trhu stúpa. Je to výsledok rastu dopytu po ňom vo všetkých hlavných odbytových oblastiach. Kým svetové štatistiky hovoria o narastajúcej spotrebe uhlia, na Slovensku odbyt dlhodobo klesá. Napriek tomu uhlie u nás stále patrí k základným palivovým zdrojom.

Hnedé uhlie a lignit sú pre SR najvýznamnejším domácim palivovo-energetickým zdrojom, ktorý zabezpečuje potreby domáceho trhu v rozsahu viac ako 39 percent. To znamená, že naša závislosť od dovozu sa znižuje približne o 2 mld. Sk. Čierne uhlie v celom objeme 4,3 mil. ton zabezpečujeme dovozom z krajín strednej a východnej Európy. Otázky energetiky sú medzi prioritami energetickej politiky štátu. Slovenská republika patrí vo vlastných primárnych zdrojoch medzi najchudobnejšie štáty, 86,3 % z nich dováža. Nízke zastúpenie domácich zdrojov určujú malé geologické zásoby fosílnych palív. Podľa geologického prieskumu nie je u nás reálny predpoklad na objavenie nových uhoľných ložísk vhodných na hospodárske využitie, a tak aj po roku 2005 bude ťažba uhlia ešte viac klesať. V súvislosti s našimi snahami o vstup do EÚ je dôležité, že nám to umožňuje prednostné využitie domácich zdrojov energie do výšky 15 percent ročnej spotreby. EÚ považuje domácu ťažbu uhlia za významný zdroj znižujúci závislosť od dovozu primárnych energetických zdrojov. Pravda, koncepcie hovoria o zvyšovaní podielu obnoviteľných zdrojov energie. Možno očakávať, že v roku 2020 by mali pokryť 10 % primárnych energetických zdrojov.

Základným problémom baníctva je dosah cenovej regulácie elektriny a plynu na ťažobné subjekty. Regulované ceny elektriny a tepla vyvolávajú tlak na cenu uhlia. Výrobcovia už nie sú ochotní akceptovať nárast výrobných nákladov na ťažbu uhlia spôsobovaných rastom cien vstupov do výrobného procesu vplyvom inflácie. Od roku 1993 Slovenské elektrárne akceptovali zvýšenie ceny energetického uhlia porovnateľnej kvality len o sedem percent. Pritom ceny priemyselných výrobkov za to isté obdobie vzrástli o 38,9 % a spotrebiteľské ceny až o 70,4 %. To všetko sa podpísalo pod minuloročnú takmer

100-miliónovú stratu odvetvia ťažby uhlia. Útlm baníctva postihol aj vyspelé západné krajiny. Rozdiel je však tom, že tieto krajiny svoje baníctvo nelikvidujú definitívne. Raz totiž môže nastať situácia, že sa k baníctvu budeme chcieť vrátiť, ale už to nebude možné. Zachovanie optimálnej ťažobnej spôsobilosti uhlia je teda z národohospodárskeho hľadiska účelné.

Peter Farárik