Bezúročné pôžičky

Zamestnávatelia v rámci svojej politiky starostlivosti o zamestnancov im často poskytujú pomoc formou bezúročných pôžičiek alebo pôžičiek s úrokom nižším, ako je bežný na trhu (v sporiteľni). Ak zamestnanec dostane takúto pôžičku, pre neho to znamená, že súčasne s ňou získava značnú výhodu. Táto výhoda sa na daňové účely považuje za nepeňažný príjem, ktorý sa oceňuje tzv. cenou bežnou alebo zvyčajnou na trhu. Nepeňažným príjmom je vlastne úrok, ktorý zamestnanec nemusí zaplatiť. Z daňového hľadiska ide o príjem zo závislej činnosti, ktorý je predmetom dane z príjmov. Do konca roku 1999 sa zdaňoval bežným spôsobom (pripočítaním k príjmom zamestnanca alebo sa aplikovala 10-percentná sadzba dane, ak zdrojom pôžičky bol sociálny fond). Od roku 2000 platí, že uvedené plnenie (nepeňažný príjem) je od dane oslobodené, s určitým obmedzením. V súčasnosti platí, že ak úhrnná suma pôžičiek poskytnutých zamestnancovi od toho istého zamestnávateľa nepresiahne výšku 50-tisíc Sk v kalendárnom roku, zvýhodnenie je od dane oslobodené, pričom nie je rozhodujúce, z akého zdroja bola pôžička poskytnutá (sociálny fond alebo zisk po zdanení). Ak úhrnná suma poskytnutých pôžičiek v kalendárnom roku presiahne uvedenú hranicu, peňažné zvýhodnenie sa potom musí zdaniť v plnej výške (daňové oslobodenie neplatí ani do 50-tisíc Sk). Uvedené platí v zmysle § 6 ods. 8 písm. a) bod 5. zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.

Často sa diskutuje o tom, prečo sa uvedené zvýhodnenie posudzuje ako nepeňažný príjem u zamestnancov. Argumentom býva, že podľa Občianskeho zákonníka (OZ) úroky nemusia byť pri pôžičke dohodnuté. To je pravda, ale OZ je postavený na rovnosti partnerov (v rámci občianskoprávnych vzťahov - pozri § 2 ods. 2 OZ). V rámci pracovnoprávnych vzťahov je však medzi zamestnávateľom (platiteľom príjmu) a zamestnancom vzťah podriadenosti a nadriadenosti (závislosti). Z týchto vzťahov plynú určité plnenia, ktoré sa posudzujú podľa zákona o daniach z príjmov. Ak daňový zákon „hovorí“ pri nepeňažných príjmoch o cene zvyčajnej, tak z tohto sa vychádza i pri stanovení úrokovej miery v prípade poskytnutej bezúročnej pôžičky. „Bežne“ občan pôžičku v sporiteľni dostane (ak ju dostane) len za určitú cenu, ktorou je úrok. Ak ju dostane od zamestnávateľa za výhodnejších podmienok, tak cena tejto služby sa stanoviť dá.

Uvedeným spôsobom sa posudzujú aj také plnenia, ako sú napr. zamestnancom poskytnuté návratné sociálne výpomoci. To, že sa uvedené plnenie inak nazýva, neznamená, že vecne nejde o poskytnutie pôžičky.

Samotná pôžička z daňového hľadiska však nie je predmetom dane z príjmov (§ 3 ods. 4 písm. b/ cit. zákona).

Dagmar Piršelová