Hrozba straty sebestačnosti

Valorizačný mechanizmus nie je samoúčelný

Sklamanie z postoja parlamentu v otázke odloženia hlasovania o novele zákona o poľnohospodárstve na neurčitý termín vyjadril aj ústredný riaditeľ Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emil Dufala. Podľa neho by pri rozhodovaní o takej dôležitej veci, ako je zákonné zakotvenie mechanizmu valorizácie agrárnych dotácií, mali rozhodovať vecné argumenty a nie politické šarvátky, na ktoré agrosektor doplatil už neraz v minulosti. Napriek rôznym interpretáciám niektorých politikov je príprava návrhu valorizačného mechanizmu obsiahnutá v programovom vyhlásení vlády. Jeho prijatie by nebolo samoúčelným krokom, pretože chlebové odvetvie je už totálne vyčerpané absenciou koncepčných postupov. Tie nechýbali preto, že odborníci by neboli schopní pripraviť potrebné návrhy, ale preto, že na ich realizáciu sa nikdy nenašlo dosť peňazí. „Samotná dotačná podpora na tento rok predstavuje sumu asi 8,4 mld. Sk, hoci pri plnom rešpektovaní platných pravidiel EÚ by mohla byť dvojnásobne vyššia,“ tvrdí E. Dufala. „Zo 66 až na 70 % sa medziročne zvýšila opotrebovanosť poľnohospodárskej mechanizácie, čo potvrdzuje nevyhnutnosť zvýšenia objemu kapitálových dotácií, ktorých by sa uplatňovanie valorizácie v najbližších rokoch určite týkalo najviac. V žiadnom prípade by teda nešlo o prejedenie štátnej podpory, ako sa vyjadrili niektorí poslanci, ale o jej využitie na zvýšenie konkurenčnej schopnosti agrosektora. Je alarmujúce, že za posledné dva roky sa takmer o polovicu znížil podiel nakúpených nových strojov a zariadení na ich celkovom počte a momentálne sa pohybuje len v rozpätí od 0,38 do 3,6 %.“

SPPK nepripravuje na presadenie svojich požiadaviek žiadne nátlakové akcie. Agropotravinárska samospráva ocenila mimoriadnu pomoc štátu, vyčlenenú na zmiernenie vplyvov počasia, i nedávne prijatie koncepcie rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva do roku 2005, ktorému však predchádzala medializácia nesprávne vyčísľovaných nákladov štátneho rozpočtu na jej realizáciu. „Agrosektor v celom období transformácie pôsobil ako výrazný protiinflačný činiteľ, na čo však doplácal sústavným zhoršovaním svojej dôchodkovej situácie. Od roku 1990 je poľnohospodárska prvovýroba v permanentnej strate, pričom napríklad len nepriaznivý vývoj medzi cenami vstupov a výstupov ju každoročne pripravil o 1,5 - 2 mld. Sk. Poľnohospodárom nepokrývali v plnom rozsahu náklady na výrobu ani ceny ich produkcie, ani dotačná a iná štátna podpora, takže boli to práve oni, ktorí zabezpečili, že ceny potravín rástli pomalšie ako ceny iných tovarov a služieb, zdôraznil E. Dufala. Ak parlament v novele zákona o poľnohospodárstve neprijme princíp valorizácie agrárnych dotácií, je celkom reálne, že skutočná dotačná podpora agrosektora bude stagnovať, prípadne sa začne medziročne znižovať. Pre ekonomicky zdecimované poľnohospodárstvo, ktoré je už celé desaťročie hlavným „tlmičom“ sociálneho ieru a ďalej nevládze niesť toto bremeno, by to bol krok k jeho postupnému rozpadu. Strata potravinovej sebestačnosti by viedla k závislosti od dovozov, ktoré by - ako to ukazuje aj tohtoročná situácia s obilím - neboli vôbec lacné.

Stanislav Nemec