EVA ako ekonomická pridaná hodnota (I)

Moderné metódy merania a riadenia podnikovej úspešnosti a výkonnosti

V poslednom období sa na rôznych odborných podujatiach a konferenciách viackrát prezentovala problematika tzv. ekonomickej pridanej hodnoty (EPH). V rozvinutých ekonomikách je známa pod pojmom Economic Value Added (EVAŽ) a na uvedenú značku sa vzťahuje právna ochrana. SMC Inštitút finančného vzdelávania a Slovenská asociácia podnikových finančníkov (SAF) venujú tejto problematike vysokú pozornosť. K jej popularizácii by mal prispieť aj krátky seriál, ktorý na tomto mieste uverejníme v niekoľkých najbližších týždňoch. Do konca roka sa na uvedenú tému uskutoční jednodňový seminár, ktorého cieľom bude povzbudiť zavádzanie zmien v meraní podnikovej výkonnosti.

História EPH

Počas povojnového ekonomického rozmachu sa vizionárske spoločnosti sústredili na diskontovaný cash flow ako na hlavný analytický nástroj. Analytické nástroje pomáhali manažérom pri rozhodovaní o navrhovaných projektoch, každý s unikátnymi kapitálovými požiadavkami a očakávanými tokmi hotovosti. Najširšie sa zaužívali dve formy analýzy diskontovaných peňažných tokov – vnútorná miera výnosnosti (Internal Rate of Return) a čistá súčasná hodnota (Net Present Value). Neboli však navrhnuté na meranie celkovej výkonnosti podniku.

Aby podniky mohli merať svoju úspešnosť, často sa spoliehali na rast čistého zisku. Jednou z nevýhod tohto spôsobu je, že manažment môže zabezpečiť rast spoločnosti prostredníctvom akvizície, hypotekárnym založením spoločnosti, pričom už nič nezvýši na investície do ziskových projektov. Preto sa zaviedli nové nástroje, ako sú rentabilita aktív (Return on Assets) a rentabilita čistých aktív (Return on Net Assets), avšak mali rovnako zavádzajúci efekt. Manažéri si začali uvedomovať, že pokiaľ ich cieľom je zvyšovať zisk na aktíva, nemusia vôbec zvyšovať zisk. Stačí, ak znížia hodnotu aktív.

Ako odpoveď poradenská firma Stern Steward & Co. so sídlom v New Yorku zaviedla v roku 1989 ako merací nástroj koncepciu ekonomickej pridanej hodnoty (Economic Value Added ). EPH je miera finančnej výkonnosti, ktorá sa snaží čo najvernejšie zachytiť skutočný ekonomický zisk. Je to technika finančnej analýzy, ktorá určuje, či spoločnosť tvorí ekonomickú hodnotu vyššiu, ako je cena kapitálu na zapojené aktíva. EPH predstavuje spoločný jazyk pre kapitálové investície a hodnotenie výkonnosti.

V deväťdesiatych rokoch 20. storočia sa tvorba hodnoty pre akcionárov rýchlo stala ekonomickým účelom podniku. Firmy sa čoraz väčšmi zameriavajú na budovanie, prevádzku a zberanie „úrody“ z nových podnikov a projektov, ktorých ziskovosť je väčšia, ako je cena kapitálu spoločnosti. EPH je formulácia stratégie a manažérsky nástroj finančnej výkonnosti. Spoločnostiam pomáha dosiahnuť väčšiu ziskovosť, ako je cena kapitálu spoločnosti. Veľa spoločností prijalo túto koncepciu na sledovanie finančnej pozície a ako vodidlo pre manažérske rozhodovanie týkajúce sa alokácie zdrojov, kapitálového rozhodovania, získavania a zbavovania sa (častí) podnikov.

Definícia EPH

EPH je definovaná ako čistý prevádzkový zisk po zdanení mínus náležitý poplatok za náklady príležitosti všetkého kapitálu investovaného do podniku alebo do projektu. EPH je odhad skutočného ekonomického zisku alebo hodnota, o ktorú zisk presiahne (alebo nedosiahne) požadovanú mieru ziskovosti, ktorú investori môžu získať investovaním do iných cenných papierov s porovnateľnou mierou rizika.

EPH má dva kľúčové komponenty: prevádzkový zisk po zdanení (NOPAT – net operating profit after tax) a náklady na kapitál, ktoré sa rovnajú kapitálu krát cena kapitálu. NOPAT je zisk odvodený z prevádzky spoločnosti po zdanení, ale pred finančnými nákladmi a nepeňažnými účtovnými operáciami. Inými slovami, sú to všetky zisky, poskytujúce hotovosť tým, ktorí firme poskytli kapitál. Náklady na kapitál sú súčinom ceny kapitálu a kapitálu viazaného v investícii.

Inými slovami, náklady na kapitál sú peňažný tok požadovaný na kompenzáciu investorov za rizikovosť podniku vzhľadom na veľkosť investovaného kapitálu. Cena kapitálu je minimálna rentabilita kapitálu požadovaná na kompenzáciu dlhopisových a akciových investorov za znášanie rizika, hraničná sadzba, ktorá tvorí hodnotu. Kapitál je hotovosť investovaná do podnikania po zohľadnení odpisov. V skutočnosti je potrebné urobiť korekcie pre NOPAT i pre zahrnutý kapitál, aby sa redukovali účtovné konvencie vo výsledovke a v súvahe.

Ing. Miroslav Krajčovič, M. B. A.

(Autor je vedúci tréner SMC Inštitútu finančného vzdelávania a člen správnej rady SAF)