O slepačej túžbe po slobode

Anglický animátor Nick Park nakrútil svoj prvý celovečerný film Slepačí úlet v americkej koprodukcii. Snímka je konštruovaná ako paródia slávnych „utekárskych“ filmov, na ktoré odkazuje už modeláciou priestoru, začínajúc ubytovňami a končiac nástupmi. Aj činnosť s ním spojená vychádza z tamojších praktík – či už ide o krvilačného psa či zlovestnú postavičku bezohľadnej majiteľky, ktorá ako veliteľka lágru prechádza okolo nastúpených „chovaníc“ a výrečným je pohľad na jej vyziabnuté nôžky vo vysokých topánkach, často snímané z podhľadu.

Výborný film vôbec nezastiera inšpiračné zdroje vo filme Veľký útek. O veľký útek tu vskutku ide, ako vždy, keď sa beží o život. A o ten ide opereným veľkoproducentom vajec na Tweedyho slepačej farme stále. Pretože, kto poriadne neznáša, neprežije...

Ibaže potom sa na farme objaví brojler Rocky a je po trpnom znášaní čohokoľvek. Plastelinová hydina začne starostlivo chystať únik, a potom sa doňho s plným nasadením pustí... S každým nevydareným pokusom postupne rastie ich odhodlanie a vynaliezavosť. Zábava, akú Slepačí úlet ponúka, spĺňa aj najprísnejšie kritériá: je zrejmé, že každý gag, každý nápad je starostlivo uskutočňovaný, že zhluky komediálnych situácií sú kaskádovito poskladané a vyvolávajú spoľahlivý smiechový efekt. Vznikol nadpriemerný hollywoodsky výrobok, ktorý prevyšuje animačnou technikou i rozprávačskou úrovňou tamojšiu, značne už sterilnú animovanú produkciu.

(mb)