Nový mobilný telefón

Otázky faxujte na číslo 07/6381 0413, píšte na adresu redakcie a mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Ako účtovať a uplatniť na daňové účely nový mobilný aparát k ešte neodpísanému mobilnému telefónu? Využil som možnosť nákupu nového aparátu v akcii, ktorú spoločnosť Globtel ponúka svojim zákazníkom za zvýhodnenú cenu pod 2000 Sk. Prvý, ešte neodpísaný aparát je stále funkčný. Nemohlo by ísť o opravu investičného majetku?

- Prvý aparát bol zrejme zakúpený za plnú cenu, ktorá presahovala 10 000 Sk. Podnikateľ ho zaradil do majetku využívaného na podnikanie a začal ho odpisovať. Na základe ponuky operátora zakúpil ďalší aparát za zvýhodnenú cenu. V takomto prípade ide o dva nezávislé predmety.

Podnikateľ má niekoľko možností:

- v prvom rade môže požiadať servis-operátora, aby nový aparát fungoval na doterajšie číslo - potom začne používať nový aparát a starý zlikviduje (v takomto prípade nemôže uplatniť odpisy začínajúc rokom vyradenia) alebo

- môže starý aparát predať (v takomto prípade môže uplatniť polovicu ročných odpisov v roku predaja a oproti príjmu z predaja ako výdavok zostatkovú cenu) alebo

- starý aparát dá dezaktivovať a ponechá si ho v rezerve pre prípad straty alebo zničenia nového aparátu alebo

- dá nový aparát aktivovať a bude používať obidva mobilné telefóny - starý i nový, pochopiteľne s rozličnými číslami.

Aktivácia nového aparátu je pravdepodobne podmienkou poskytnutia zvýhodnenej ceny.

V novom zákone o daniach z príjmov (zákon č. 366/1999 Z. z.), ktorý je účinný od 1. januára 2000, bol zvýšený limit na zatriedenie predmetov do kategórie hmotného majetku na 20 000 Sk. Ak daňovník bude starý aparát naďalej používať a obstarávacia cena starého aparátu vrátane aktivácie nepresiahla hodnotu 20 000 Sk, má možnosť podľa § 58 ods. 3 zákona o daniach z príjmov zahrnúť jeho zostatkovú cenu plne do výdavkov roku 2000.

Obstarávacia cena nového aparátu bola 2000 Sk a ani po jej zvýšení za aktiváciu, ktorá je výdavkom spojeným s obstaraním, nebude mať nový aparát charakter hmotného majetku. V sústave podvojného účtovníctva sa o ňom môže účtovať ako o drobnom hmotnom investičnom majetku. V sústave jednoduchého účtovníctva sa výdavok označí ako „nákup materiálu“ a ak sa aparát hneď zaradí do používania, potom sa nepovažuje za zásobu.

Nový zákon o daniach z príjmov taxatívne vymenúva výdavky, ktoré možno uplatniť len v obmedzenom rozsahu (§ 24 ods. 2 zákona o daniach z príjmov) a výdavky, ktoré nemožno uplatniť (§ 25 zákona o daniach z príjmov). Počet mobilných aparátov alebo iných predmetov daňovníka nie je v zákone obmedzený, na uplatnenie výdavku však musí daňovník preukázať, že boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.

Účtujeme v sústave jednoduchého účtovníctva. Máme pohľadávky voči spoločnosti, ktorá sa dostala do konkurzu. Správca konkurznej podstaty nám oznámil, že naše pohľadávky nebudú uhradené. Aký vplyv budú mať tieto nedobytné pohľadávky na daň z príjmov v roku 2000? Máme nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty?

- Zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov dovoľuje v ustanovení § 24 ods. 2 písm. s) daňovníkovi, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva, uplatniť ako daňový výdavok odpis nominálnej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti. Obmedzenie na daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva vyplýva zo skutočnosti, že v tejto účtovnej sústave zvyšuje hospodársky výsledok, a tým aj základ dane z príjmov už vznik pohľadávky bez ohľadu na to, či a kedy bude zaplatená.

V sústave jednoduchého účtovníctva ovplyvňujú hospodársky výsledok a základ dane z príjmov, okrem niektorých výnimiek, len finančné operácie, za zdaniteľný príjem sa považuje až platba dlžníka. V konkrétnom prípade pohľadávky, ktoré sa stali nedobytnými, neovplyvnili v čase ich vzniku základ dane, neovplyvnia teda ani základ dane roku 2000. U daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva je výška pohľadávok rozhodujúca pre základ dane len v prípade skončenia činnosti [§ 23 ods. 12 písm. a) zákona o daniach z príjmov] alebo v prípade zmeny spôsobu uplatňovania výdavkov (§ 23 ods. 14 zákona o daniach z príjmov). V tomto prípade sa základ dane zvyšuje o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 24 ods. 2 písm. s) zákona o daniach z príjmov, teda pohľadávok preukázateľne nedobytných. Je preto potrebné, aby si daňovník dobre zdokumentoval nedobytné pohľadávky. Naďalej ich bude evidovať v knihe pohľadávok a záväzkov s poznámkou, že ide o pohľadávky nedobytné, a preto v čase prípadného skončenia činnosti alebo zmeny spôsobu uplatňovania výdavkov nezaťažia jeho základ dane.

Pokiaľ ide o daň z pridanej hodnoty, dodávkou sa uskutočnilo zdaniteľné plnenie a podľa § 14 ods. 1 zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov vznikla dodávateľovi dňom uskutočnenia zdaniteľného plnenia daňová povinnosť. Táto povinnosť vzniká bez ohľadu na to, či subjekt, v prospech ktorého bolo plnenie uskutočnené, daň dodávateľovi zaplatí. Napokon na výkon, ktorý bol predmetom zdaniteľného plnenia, bolo potrebné obstarať vstupy a daň z pridanej hodnoty, zaplatená v cene vstupov, bola zrejme uplatnená ako odpočet. Dodávateľ teda „stráca“ len daň z rozdielu predajnej ceny a ceny prijatých plnení na vyprodukovanie výkonu. Niet dôvodu na vrátenie dane z pridanej hodnoty.

Ing. Tatjana Pecháčová