Prídavky kontra daň

V rámci pripravovanej novely zákona o prídavkoch na deti sa opäť vynorila požiadavka riešiť ich poskytovanie či neposkytovanie inými formami. Na mysli máme stále sa opakujúce návrhy riešiť účasť štátu na starostlivosti o deti prostredníctvom daní. Je to problém starý minimálne osem rokov. V súvislosti so vznikom daňovej reformy trvá v tejto oblasti boj medzi rezortom práce a ministerstvom financií. Pri zavedení nového zákona o daniach z príjmov v roku 1993 (č. 286/1992 Zb.) bolo jednoznačne v zásadách povedané, že cieľom daňovej reformy je, okrem iného, stále znižovanie sociálnych prvkov v daniach z príjmov. Cieľom tejto zásady bolo jednak spravodlivé, rovnaké či objektívne zdaňovanie príjmov každého občana a na druhej strane i nelogickosť riešenia sociálnych problémov v daniach. Nelogická je v tomto prípade skutočnosť, že ak má občan nízke (alebo žiadne) príjmy, tak daňová úľava nemá zmysel (nie je z čoho odpočítateľnú či nezdaniteľnú sumu odpočítať). Pri návrhoch, aby sa pri piatich deťoch prídavky na deti neposkytovali, ale riešili sa prostredníctvom daňovej úľavy, vychádza pri teraz platných pravidlách (nezdaniteľná suma 950 Sk na dieťa mesačne), že to má význam len pri príjme do 9200 Sk mesačne. Ak je príjem nižší alebo má daňovník viac nezaopatrených detí, nemá význam o daňovej úľave hovoriť a ide len o gesto. So znižovaním príjmov sa znižuje i výška úľavy. V dnešnej situácii, keď skoro pätina produktívneho obyvateľstva nemá prácu, teda ani zdaniteľné príjmy, nemá tento návrh zdravé jadro a nič nevyrieši (okrem možného zníženia napätia výšky rozpočtu v rezorte ministerstva práce). Tak či tak bude štát musieť zlú finančnú situáciu niektorých rodín riešiť sociálnymi dávkami. Takže nakoniec prídavky na deti nahradí iná štátna dávka...

Dagmar Piršelová