Hospodársky denník
USD49,668 Sk
EUR43,658 Sk
CHF28,715 Sk
CZK1,233 Sk
  Streda  27.Septembra 2000

U nich teplo, u iných páľava

Protijadrové „výpravy“ podobné náboženským vojnám

S blížiacim sa spustením jadrovej elektrárne Temelín v Českej republike pokračuje rakúska „protijadrová loby” v politickej ofenzíve, aj keď samo Rakúsko využíva výhody dovezenej elektriny vyrobenej z jadra v susedných krajinách. Že Slovensko do toho nič? Nuž, je to tak ako v tej príhode: Mlčal som, keď brali suseda, mlčal som aj vtedy, keď brali druhého a keď prišli pre mňa, nemal sa ma kto zastať.

Jadrová energetika tiež pomáha zlepšovať bilanciu rakúskych elektrárenských spoločností, ktoré v letných mesiacoch dovážajú lacnú elektrinu, pomocou ktorej zaplnia vodné nádrže prečerpávacích hydroelektrární, aby potom silu vody využili na výrobu drahej špičkovej energie v zimných mesiacoch. Na liberalizovanom európskom trhu s elektrinou si elektrárenské spoločnosti na dovoz a vývoz energie môžu voľne vybrať partnerov. Elektrina sa dováža prostredníctvom medzinárodnej výmennej siete vždy, keď je potrebná a keď je k dispozícii za najnižšie ceny. Väčšina rakúskych dovozov je buď z južného Nemecka, alebo z východoeurópskych krajín, pričom niektoré z nich majú podiel jadrovej elektriny až 50 (!). V posledných rokoch však rakúske vývozy mierne prevýšili dovozy.

Alpské krajiny, ako je Tirolsko, Salzbursko, Voralbersko a Korutánsko majú svoje silné stránky v zásobách vody a v prečerpávacích hydroelektrárňach na pokrývanie špičkového zaťaženia. Horné a Dolné Rakúsko vyrábajú elektrinu hlavne vo vodných elektrárňach na rieke na pokrytie základného zaťaženia a Viedeň takmer výlučne používa elektrárne spaľujúce fosílne palivá.

Údaje pochádzajúce od elektrárenských spoločností o hodnotách dovozu z krajín s jadrovými elektrárňami naznačujú, že počas priemerného roka sa odhadované percento spotreby jadrovej elektriny v Rakúsku pohybuje v rozsahu od 2 % v Korutánsku až do 17% v Tirolsku a vo Viedni je okolo 13 %. Tieto hodnoty sa výrazne zvyšujú v suchom lete alebo vo veľmi studenej zime. Celková spotreba elektriny v krajine sa ročne zvyšuje v priemere o 2 %, čo podľa analytikov naznačuje, že v súlade s tým bude rásť aj spotreba energie vyrobenej z jadra.

Rakúsko koncom 70. rokov tesnou väčšinou odmietlo pokračovať vo vlastnom programe jadrového rozvoja. V roku 1970 bola vytvorená jadrová energetická spoločnosť Tullnerfeld ako budúci vlastník jadrovej elektrárne Zventerdorf a spoločnosť Siemens KWU dostala kontrakt na výstavbu varného reaktora s výkonom 700 MW. Do roku 1976 bola elektráreň takmer dokončená. Rastúca protijadrová nálada však zablokovala plány na jej spustenie, aj keď vtedajšia vláda očakávala, že do roku 1990 budú v prevádzke najmenej tri bloky. V referende v roku 1978 odmietlo jadrové ašpirácie krajiny 50,4 % hlasov. Prezident Rakúskej nukleárnej spoločnosti (ANS) Helmuth Böck povedal, že „dokončovanie výstavby JE Temelín prebieha už asi 10 rokov, pričom až donedávna boli protesty vlády iba nepatrné (!?)“.

V minulosti sa kritika sústreďovala hlavne na prvý blok našej Jadrovej elektrárne v Mochovciach. V tom čase bola ANS tvrdo kritizovaná, keď navrhovala, aby Rakúsko využilo vlastné znalosti pri výmene jadrového „know-how”. Keď nakoniec prvý blok JE Mochovce po prvý raz dosiahol kritický stav, predtým hysterické rakúske noviny sa o tom zmienili iba stručne. Rakúska protijadrová „križiacka výprava” je podľa našich, ako aj zahraničných odborníkov podobná náboženskej vojne a takáto psychóza sa nedá účinne liečiť inak, než bezpečnou a účinnou prevádzkou jadrových elektrární a vzájomnou dôverou a porozumením.

Vladimír Turanský/NucNet

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.