MMF a SB v Prahe bez návrhov na reformy

Polícia s vodnými delami a so slzným plynom proti demonštrantom

Prezident ČR Václav Havel otvoril včera 55. Výročné zasadanie Rady guvernérov Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky (SB) v Prahe. Včerajšok bol aj medzinárodným globálnym dňom boja proti MMF a SB. Protestné akcie vyvrcholili pokusom o blokádu Kongresového centra v Prahe a k protestom sa pridali demonštranti aj v ďalších krajinách sveta. V samom Kongresovom centre vystúpili pred 182 ministrami a guvernérmi centrálnych bánk a ďalšími 18-tisíc oficiálnymi hosťami hlavní predstavitelia obidvoch brettonwoodských organizácií.

Český prezident Havel v otváracom prejave označil chudobu za jeden z najviditeľnejších prejavov rozporuplnej civilizácie. „Chudobu nemožno vnímať ako nešťastie jedných a boj proti nej ako úlohu druhých. Zásadný vývojový zvrat sa ťažko dosiahne, ak sa nezačne niečo meniť v ideovej pôde, z ktorej dnešné typy ľudského správania, podnikania a spolupráce vyrastajú,“ zdôraznil. Za najdôležitejšie považuje to, aby všetci začali premýšľať o reštrukturalizácii hodnotového systému, o ktorý sa civilizácia opiera. „Tých, ktorí sú na tom z materiálneho hľadiska lepšie, sa to týka naliehavejšie.“

Riaditeľ MMF Horst Köhler označil vo svojom prejave za základ úspešného boja proti chudobe prístup na svetové trhy pre rozvojové krajiny. Ak by sa celosvetové bariéry obmedzujúce obchod znížili na polovicu, prinieslo by to rozvojových štátom 110 až 140 mld. USD ročne. Podľa Köhlera je pri tom do roku 2015 možné znížiť počet chudobných na polovicu. Okrem otvorenia vyspelých trhov to však súčasne znamená pokračovať v reformách v priemyselných krajinách. Rozvojové krajiny musia však vyriešiť problém korupcie a ozbrojených konfliktov. MMF sa chce hlavne sústrediť na podporu makroekonomickej stability, ktorá je nevyhnutnou podmienkou rastu. Fond bude dozerať na medzinárodný finančný systém a zabezpečovať jeho efektívne fungovanie. Základom jeho činnosti nebudú programy pôžičiek, ale hlavne prevencia pred ďalšími krízami a určovanie zdrojov nestability finančného sektora.

Prezident Svetovej banky James Wolfensohn vo svojom vystúpení upozornil, že svetová globalizácia by mala byť nástrojom na získanie príležitostí a začlenenia do svetového vývoja, nie strachu a neistoty. „Nie je v poriadku, keď najbohatších 20 % svetovej populácie získava polovicu svetových príjmov. Nie je v poriadku, keď 10 % populácie získava polovicu národného príjmu, ako je to dnes v mnohých krajinách. Wolfensohn vyzval bohaté krajiny, aby zvýšili rozvojovú pomoc a poskytli tak finančné zdroje na väčšie a rýchlejšie odbúranie dlhov a zrušili obchodné bariéry pre chudobné krajiny. „Naše odhady ukazujú, že ročné náklady chudobných štátov na všetky obchodné bariéry v priemyselných krajinách predstavujú vyše dvojnásobok celkovej rozvojovej pomoci,“ povedal. Potvrdil to v piatok aj minister financií Indie Jašvant Sinha, ktorý príjmy vyspelých štátov z vybraných importných ciel od rozvojových krajín vyčíslil na vyše 50 mld. USD.

Zámer MMF sústrediť sa na podporu makroekonomickej stability ako podmienky trvalého rastu svetovej ekonomiky, čo vyzdvihol v prejave H. Köhler, nie je pre finančných analytikov novinkou. „Nič, čo by som neočakával, presne to, čo by predstaviteľ MMF povedal pred piatimi, desiatimi či dvadsiatimi rokmi,“ povedal Miroslav Singer zo spoločnosti Expandia. MMF nemá potrebné právomoci na riešenie globálnej ekonomickej stability a ani by ich nemal mať, povedal makroekonóm Ján Vejmělek z Komerčnej banky. Uznávaný ekonóm z Harvardovej univerzity Jeffrey Sachs včera vo Financial Times označil MMF a SB za nástroj niekoľkých bohatých krajín a dodal, že demonštrácie proti globalizácii v Prahe celkom ničia tvrdenia, že MMF a SB sú inštitúcie, zastupujúce všetkých svojich 180 členov.

Demonštrácie

Do uzávierky našich novín utrpelo zranenia počas potýčok medzi demonštrantami, ktorí pred Kongresovým centrom v pražskej štvrti Nusle protestovali proti výročnému zasadaniu, a policajtmi najmenej 30 osôb, pričom vzhľadom na pokračujúce akcie nešlo o konečnú bilanciu. Medzi zranenými sa ocitlo 20 policajtov a desať aktivistov, ktorých previezli do štyroch nemocníc v pražskej metropole. Poľského demonštranta vážne zranila na hlave dlažobná kocka, ďalšieho aktivistu hospitalizovali so zlomeninou nohy. Práve to, že dlažobné kocky a zápalné fľaše lietali vzduchom viac ako poldruha hodiny, zvyšuje pravdepodobnosť ďalších zranených. Polícia odpovedala vodnými delami. Po demonštrantoch prišli na rad novinári, ktorí museli opustiť dočasné útočisko v záhrade jedného z rodinných domov a presunúť sa o 200 metrov ďalej, kde polícia vytvorila nové zátarasy. Podľa novinárov je však správanie sa polície voči nim zbytočne hrubé. Pri fotografovaní potýčky medzi Políciou ČR a odporcami globalizácie na ulici Na Bučance v Prahe totiž policajti zaútočili na redaktora českého mesačníka EkoList, hoci mal na sebe vestu od Polície ČR určenú špeciálne pre novinárov. Pochod ku Kongresovému centru bol však nepovolenou akciou, ktorá sa začala úradmi povoleným podujatím na Námestí mieru. Zúčastnili sa na ňom Nemci, Španieli, Gréci, Francúzi, ba aj talianski odporcovia YA BASTA. Bolo tam vidieť anarchistov s maskami na tvárach aj ľavičiarov s červenými vlajkami. Holandskí aktivisti varili jedlo asi pre 2- až 3-tisíc aktivistov. V skupine najradikálnejších odporcov sa vynímal asi osemmetrový transparent účastníkov zo SR s nápisom v angličtine Svetová banka, ruky preč od slovenských lesov.

(ČTK, TASR, br, sb)