Problém vlnovej dĺžky

Komentuje Peter Višváder

Podľa vyjadrení vtedajšej opozície, dnes už koalície, sme do parlamentných volieb v roku 1998 čakali na zmenu vlády. Potom zasa na voľbu hlavy štátu. Stalo sa, zvíťazil kandidát dnešnej koalície - to sú len dva najvážnejšie argumenty, ktoré používala vláda pri ospravedlnení priškrtených kohútikov, ktorými do SR prúdia zahraničné investície. Hoci v jednom prípade pred dvoma, v druhom pred vyše rokom sa udiali zmeny podľa jej predstáv, stále patríme v príleve zahraničného kapitálu do národnej ekonomiky medzi európskych outsiderov. Suma 200 USD na hlavu je za roky 1994 až 1999 na poslednom mieste z reformujúcich sa krajín. Údaje za prvý polrok tento vývoj len potvrdzujú. Je priam trápne, ak Česko za toto obdobie získalo 2 mld. EUR a Slovensko 150 mil. EUR. Platí, že spomínaný výsledok sme dosiahli aj vďaka privatizačným predajom podnikov. Keby sme ich odrátali, tak záujem o Slovensko je minimálny. Kým v minulosti pomohli zlepšiť chudobnú bilanciu predaj podielu ČSOB, tento rok sa tak deje vďaka privatizácii ST, vybratých inštitúcií finančného sektora a v roku 2001 majú byť zasa ťahúňom predané podiely SPP a ďalších finančných inštitúcií. Koľko teda pripadá na toľko proklamovanú výhodnú pozíciu a iné lákavé vlastnosti SR? Na ilustráciu uveďme, že kým v prvom polroku 2000 spomínaných 150 mil. EUR, ktoré prišli do SR, predstavuje 6,5 mld. Sk, tak analytici odhadujú, že mimo privatizácie by mohlo do SR za celý tento rok prísť 400 mil. USD, teda asi 2 mld. Sk.

Ukazuje sa, že zmena politickej klímy a daňové úľavy, ktorými chce vláda M. Dzurindu zahraničný kapitál prilákať, nie sú tým pravým motívom na jeho vstup. Tieto podmienky sú v SR dnes prakticky totožné so stavom v okolitých krajinách. Problém je inde. V právnej neistote podnikateľov, v deformáciách zákonov, v nevymožiteľnosti práva, nepružnosti štátnych úradov a preťažení súdov. Napríklad vyriešenie obchodných sporov sa z roka na rok predĺžilo z 11 na 15 mesiacov (podľa práva od 1. 1. 1992) a zo 45 na 50 mesiacov (podľa práva do roku 1991). Založenie či registrácia obchodnej spoločnosti trvá približne pol roka, kým v zahraničí sa to ráta na hodiny a dni. Tieto problémy vláda stále nedokáže vyriešiť. Stále si len tvrdí to svoje o politickej orientácii a o daňových úľavách. Nemožno teda povedať, že by nepracovala, ale je naladená na inú vlnovú dĺžku, ako sú potreby podnikateľov, najmä zahraničných.