|
|||||||||||||||||
Štvrtok 28.Septembra 2000 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Čiastočný úväzok a odvody do fondovAký je minimálny a maximálny vymeriavací základ na účely platenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie, zdravotné poistenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti, ak zamestnanec pracuje na kratší pracovný čas? - Zamestnávateľ so zamestnancom si môže podľa § 70 Zákonníka práce v znení zákona č. 297/1999 Z. z. od 1. decembra 1999 v pracovnej zmluve dohodnúť kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas. V takom prípade ide o pracovný pomer na čiastočný úväzok. Zamestnávateľ je povinný utvárať podmienky, aby sa žiadostiam o zmenu rozsahu týždenného pracovného času mohlo vyhovieť. Kratší pracovný čas, ako je určený týždenný pracovný čas, môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť aj podľa § 86 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce v znení zákona č. 297/1999 Z. z. (účinný od 1. decembra 1999): z prevádzkových dôvodov, zo zdravotných dôvodov alebo z iných vážnych dôvodov na strane zamestnanca, ak to dovoľuje prevádzka zamestnávateľa. Mzda Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni, avšak zamestnancovi s kratším pracovným časom patrí mzda zodpovedajúca tomuto kratšiemu pracovnému času. Zamestnanec v pracovnom pomere na čiastočný úväzok sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v právach a povinnostiach v porovnaní so zamestnancom zamestnaným na ustanovený týždenný pracovný čas. Zamestnávateľ je povinný informovať príslušný odborový orgán a zamestnancov o pracovných miestach na čiastočný úväzok a na ustanovený týždenný pracovný čas. Z uvedeného vyplýva, že ak zamestnanec má kratší pracovný čas zo zdravotných dôvodov, napríklad 31 hodín týždenne, patrí mu minimálna mzda zodpovedajúca tomuto kratšiemu týždennému pracovnému času, napríklad je nižšia ako 4000 Sk mesačne, resp. nižšia ako 3000 Sk v prípade, ak ide o požívateľa čiastočného invalidného dôchodku a mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov a v prípade požívateľa invalidného dôchodku, invalidného zamestnanca mladšieho ako 18 rokov a zamestnanca mladšieho ako 16 rokov (napr. s kratším pracovným časom - 20 hod.) nižšia ako 2000 Sk mesačne. Minimálna mzda zodpovedajúca odpracovanému času (t. j. nižšia ako 4000 Sk, resp. nižšia ako 3000 Sk alebo nižšia ako 2000 Sk) platí aj pre prípady, ak zamestnanec neodpracoval v mesiaci všetky pracovné dni. V kolektívnej zmluve však možno dohodnúť aj vyššiu minimálnu mzdu, ako ustanovuje cit. zákon, napríklad 6000 Sk, resp. 8000 Sk mesačne pre jednotlivé odvetvia hospodárstva (upravené buď v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa, alebo v podnikových kolektívnych zmluvách). Vymeriavacie základy Vymeriavacím základom zamestnanca na účely nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, ktorý má kratší týždenný pracovný čas podľa osobitného predpisu (t. j. podľa § 86 ZP) alebo má pracovný pomer na čiastočný úväzok podľa § 70 ZP, je mzda zodpovedajúca tomuto kratšiemu pracovnému času, t. j. môže byť nižší aj ako 4000 Sk mesačne, resp. nižší ako 3000 Sk mesačne v prípade poberateľa čiastočného invalidného dôchodku, prípadne nižší ako 2000 Sk mesačne v prípade poberateľa invalidného dôchodku a je najviac 32 000 Sk mesačne (§ 16 ods. 9 a ods. 10 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení zákona č. 345/1999 Z. z.). Na účely zdravotného poistenia je vymeriavacím základom takéhoto zamestnanca tiež mzda zodpovedajúca tomuto kratšiemu pracovnému času, t. j. môže byť aj nižšia ako 3000 Sk, resp. 2250 Sk, prípadne 1500 Sk. Maximálna výška vymeriavacieho základu nie je taxatívne určená, pretože suma 24 000 Sk sa vzťahuje iba na ustanovenie § 13 ods. 1 až ods. 8 zákona č. 273/1994 Z. z. v znení zákona č. 56/1999 Z. z. Na ustanovenie § 13 ods. 10 tohto zákona (kde je upravený vymeriavací základ pri kratšom pracovnom čase alebo pri pracovnom čase na čiastočný úväzok) sa táto výška nevzťahuje. Znamená to, že ak zamestnanec s kratším pracovným časom alebo v pracovnom pomere na čiastočný úväzok dosiahne vyšší príjem ako 24 000 Sk, napr. 30 000 Sk, zamestnávateľ je povinný za seba i za zamestnanca odviesť poistné zo sumy 30 000 Sk (§ 13 ods. 10 a ods. 11 zákona č. 273/1994 Z. z. v znení zákona č. 56/1999 Z. z.). Na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti je tiež vymeriavacím základom zamestnanca s kratším týždenným pracovným časom alebo v pracovnom pomere na čiastočný úväzok príjem za vykonanú prácu, t. j. mzda zodpovedajúca tomuto kratšiemu pracovnému času (§ 59 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov). Znamená to, že vymeriavací základ môže byť nižší ako 3000 Sk mesačne, resp. 2250 Sk vtedy, ak ide o požívateľa čiastočného invalidného dôchodku alebo 1500 Sk mesačne, ak ide o požívateľa invalidného dôchodku. Maximálna výška vymeriavacieho základu je v tomto prípade 24 000 Sk mesačne (§ 63 ods. 4 zákona č. 387/1996 Z. z. v znení zákona č. 56/1999 Z. z.). Kratší pracovný čas a pracovný pomer na čiastočný úväzok Poistné na min. Vymeriavací základ Max. vymeriavací základ zodpovedajúca mzda, t. j. nemocenské môže byť nižší ako 4000 Sk, poistenie môže byť nižší ako 3000 Sk, 32 000 Sk môže byť nižší ako 2000 Sk zodpovedajúca mzda, t. j. dôchodkové môže byť nižší ako 4000 Sk, zabezpečenie môže byť nižší ako 3000 Sk, 32 000 Sk môže byť nižší ako 2000 Sk zodpovedajúca mzda, t. j. zdravotné môže byť nižší ako 3000 Sk, zodpovedajúca mzda poistenie môže byť nižší ako 2250 Sk, môže byť aj vyšší môže byť nižší ako 1500 Sk ako 24 000 Sk príspevok zodpovedajúca mzda, t. j. na poistenie môže byť nižší ako 3000 Sk, 24 000 Sk v nezamestnanosti môže byť nižší ako 2250 Sk, môže byť nižší ako 1500 Sk JUDr. Zuzana Macková |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |