Podvody sú vážnym problémom

Poisťovne na nich ročne strácajú až 20 %

Poistný podvod je asi taký starý ako poisťovníctvo samo. V zavedených európskych poisťovniach pripúšťajú, že 4 - 6 % poistného sa vyplatí na základe uvedenia nepravdivých údajov. Teda podvodne, a to napriek všetkej snahe zabrániť takýmto prípadom. V transformujúcich sa krajinách, medzi ktoré patrí aj Slovensko, je tento podiel zrejme ešte vyšší.

Totiž ani poisťovníctvo nebolo celkom pripravené na rast zločinnosti, aký sme zaznamenali. Objavili sa aj nové spôsoby, na ktoré poisťovne reagujú len s oneskorením Ťažko to dokázať, skôr je to len v odhadoch, ale tie pesimistickejšie odhady hovoria o 10- až 20-percentných stratách poisťovní. Rozdiel je v jednotlivých poisťovniach - ako majú prepracovanú kontrolu a, samozrejme, aj medzi rôznymi druhmi poistenia. Fingovať svoju smrť a následne si nechať vyplatiť poistné, to zvládne asi skutočne málokto. Počty takýchto podvodov sa spravidla blížia k nule. Ale aj tu sa dá zamlčať vážny zdravotný stav s nepriaznivou perspektívou. A keď sa osud naplní, rodina uplatňuje nároky.

Na čele autá

Najviac podvodov je spojených s ukradnutými autami. Presný počet týchto prípadov sa celkom presne určiť nedá, ale niektorí policajní experti - pesimisti, lebo sú aj optimistickejšie odhady - tvrdia, že až 40 percent ukradnutých poistených áut v skutočnosti nie je ukradnutých. Vraj sa majiteľ dohodne so zlodejmi a potom inkasuje dvakrát. Od nich a od poisťovne. Ak by číslo bolo reálne, tak z vyše 7-tisíc ukradnutých áut ročne u nás by takmer 3-tisíc ukradnutých bolo len fingovane. Pri priemernej cene takýchto áut iba 200- tisíc korún, by škoda na úkor poisťovní bola ročne 600 miliónov korún. Značné sú podvody i pri poistení zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla. Tu to však chce dohody medzi viacerými osobami. Rozmáhajú sa aj také prípady, keď neúspešné podnikanie sa rieši povedzme požiarom a uplatnením si náhrady škody od poisťovne. Alebo aj pri určitej regulárnej poistnej udalosti sa nadsadzuje škoda.

Zákon nespí

Okrem podvodníkov a ich organizovaných skupín, však nespí ani strana zákona. Slovenská asociácia poisťovní (SAP) v rámci sebaobranných mechanizmov vytvorila sekciu pre boj s poisťovacími podvodmi. Medzi jej úlohy patrí vymieňanie si skúseností, prijímanie konkrétnych opatrení a vybudovať informačný systém o poisťovacích podvodoch. To by potom malo likvidátorom naznačiť či je dôvodné podozrenia na pokus o podvod. Okrem sprísňovania preverovania poistných udalostí zo strany poisťovní, zareagovala aj trestná legislatíva. Do minulého roka sa podobné skutky postihovali ako trestný čin podvodu. Potom novelizáciou pribudol § 250c - poisťovací podvod. Jeho skutková podstata už lepšie umožňuje postihovať rôznych chytrákov, ktorí si z klamania poisťovní urobili živnosť a berú to ako šport. Rovnako však aj len skúšačov šťastia, či práve im sa to prepečie. Podľa spôsobenej škody či len pokusu o ňu, sa môžu ocitnúť za mrežami až na dvanásť rokov. A týka sa to aj toho, kto im v poisťovni pomáha. Tiež je to „suma“, ktorú treba vložiť na misky váh, pred pokusom o niečo, čo okrem zisku môže priniesť zbabraný život.

(sdl)