Dajú Dáni euru šancu?

Vývoj kurzu eura oproti doláru, ale aj jenu a britskej libre nerobí radosť architektom spoločnej európskej meny. Od svojho zavedenia stratilo euro zo svojej hodnoty už vyše 30 % a nebyť nečakanej intervencie centrálnych bánk G7 v jeho prospech, pokles kurzu by bol pravdepodobne pokračoval. Napokon vývoj v tomto týždni nenasvedčuje, že by sa euro výrazne posilnilo. Je síce pravda, že ekonomické fundamenty nedávajú dôvod na takéto straty eura, avšak správanie investorov sa tým nie vždy riadi. Faktom je aj to, že rast americkej ekonomiky pokračujúci už takmer celé desaťročie je predsa len silnejší ako európskej, a tak odlev investícií za veľkú mláku nijako neprekvapuje. Istý optimizmus pre ďalší vývoj kurzu eura vyplýva aj zo včerajšieho vyjadrenia prezidenta nemeckej centrálnej banky Ernsta Weltekeho, ktorý je presvedčený, že prepad spoločnej európskej meny by už nemal pokračovať. V prípade potreby sú centrálne banky krajín G7 pripravené opäť podporiť jeho kurz . Podľa prezidenta by sa mali zahraniční investori zamerať najmä na pozitívny predpoklad rastu v európskych krajinách a pokrok reštrukturálnych reforiem. Priaznivé predpoklady na ďalší ekonomický vývoj v Európe by mohla narušiť vysoká cena ropy, ktorá by mohla v budúcom roku znížiť rast nemeckého HDP asi o 0,5 %.

Veľa napovedia aj výsledky dnešného referenda, v ktorom obyvatelia Dánska schvália alebo zamietnu vstup krajiny do EMÚ, teda rozhodnú o prijatí či neprijatí eura. Rozhodnutie štyroch miliónov dánskych voličov bude očakávať celá Európa, pretože ich odmietnutie eura by mohlo ešte viac naštrbiť aj tak už podlomenú dôveru v túto menu. Podľa posledných prieskumov verejnej mienky sú obavy o výsledok skutočne opodstatnené - za a proti by hlasovalo po 44 %, zvyšných 12 % voličov nie je rozhodnutých.

Podľa expertov termín referenda nie je volený šťastne. Dánskych voličov, ktorí sú považovaní za silných nacionalistov, odrádzajú od vstupu do EMÚ nielen nedávne bilaterálne sankcie proti Rakúsku, ale aj obavy, ako euro ovplyvní ich štát blahobytu a zmení migračné a hlavne daňové zákony. Dánsko je popri Švédsku krajina s vysokým daňovým zaťažením, ktoré však umožňuje existenciu perfektného sociálneho systému so šesťtýždennou dovolenkou, štedrý penzijný systém a rovnaké príležitosti pre mužov a ženy pri prijímaní do zamestnania. Dánsko má iba 5,2-percentnú nezamestnanosť, 2,2-percentný rast HDP a 3-percentnú infláciu. Posledné dve čísla sú však horšie ako priemer v eurozóne.

Anton Legéň