Druhé kolo vo hviezdach

EÚ pomáha opozícii, aby vyhlásila výsledky

„Rusko je pevne presvedčené, že národy Juhoslávie majú mať úplnú slobodu vyjadriť svoju vôľu, bez akéhokoľvek vnútorného alebo vonkajšieho tlaku,“

uviedol včera ruský minister zahraničných vecí Igor Ivanov na margo nedeľňajších volieb. Podľa Ivanova je teraz najdôležitejšie nepripustiť destabilizáciu situácie. S prioritou sa dá len súhlasiť. Súčasná atmosféra nedôvery, plná obvinení, ako aj vnútorných a vonkajších nátlakov, môže veštiť príliš horúce rozuzlenie.

Ústredná volebná komisia v utorok večer zverejnila prvé volebné výsledky, na základe ktorých sa bude konať druhé kolo prezidentských volieb, keď opozičný kandidát Vojislav Koštunica získal 48 percent hlasov, zatiaľ čo súčasný prezident Miloševič iba 40. Pokiaľ ide o parlamentné voľby, podľa oficiálnych výsledkov si spojenci juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča udržali kontrolu nad federálnym parlamentom. Miloševičova Socialistická strana Srbska (SPS), Zjednotená juhoslovanská ľavica (JUL) jeho manželky a čiernohorská probelehradská Socialistická národná strana (SNP) získali 72 mandátov v 138-člennej dolnej snemovni. V hornej komore parlamentu majú tieto tri strany 26 zo 46 poslaneckých miest.

Opozícia však odmieta zverejnené výsledky, žiada preveriť materiály, na základe ktorých prišla volebná komisia k týmto číslam, a chystá sa vyhlásiť víťazstvo svojho kandidáta Vojislava Koštunicu už v prvom kole, pri čom sa odvoláva na vlastné sčítanie, kde jej kandidát dostal 54 percent hlasov. Zoran Djindjič, jeden z popredných opozičných predákov, spresňuje: „Koštunica získal najmenej 52 percent hlasov.“ Západné európske krajiny a USA snahy opozície pritom výrazne podporujú. „Za týchto okolností neexistuje žiaden dôvod na druhé kolo,“ povedal napríklad britský minister zahraničných vecí Robin Cook novinárom v Brightone, kde sa koná výročná konferencia Labouristickej strany. „Druhé kolo by bolo pre všetkých len mrhaním časom,“ dodal.

Zverejnené oficiálne výsledky pritom naozaj môžu vzbudzovať pochybnosti. Miloševičova ľavica totiž priznala porážku na lokálnej úrovni a oficiálne výsledky parlamentných volieb sa zhruba zhodujú s číslami opozície (Miloševič a jeho spojenci tu získali prevahu len kvôli tomu, že čiernohorské vládne strany bojkotovali voľby, čím prenechali hlasy určené Čiernej Hore, probelehradskej SNP). Takže šesťpercentný rozdiel, ktorý vyskočil v prezidentských voľbách je viac ako záhadný.

No, aj napriek tomu je otázne, nakoľko je výhodné pre opozíciu a medzinárodné spoločenstvo hnať veci do krajnosti a riskovať tak ozbrojený konflikt, o ktorom sa hovorí na každom kroku. Pritom skutočnosť je taká, že Miloševič svoju porážku uznal, zatiaľ čo zdravá logika a analýza voličov neúspešných kandidátov v prvom kole hovoria, že jeho šance vyhrať o dva týždne sú minimálne...

Tiež treba povedať, že zmena na poste prezidenta nebude automaticky znamenať zmenu belehradského režimu. Juhoslovanský prezident totiž má skôr formálne právomoci, navyše federácia je v súčasnosti nefunkčná. Skutočnú moc majú v rukách srbské inštitúcie. Preto súčasné voľby sú len prvým krokom v opozičných snahách. Tým ďalším by mali byť srbské voľby, ktoré sa údajne chystajú zabezpečiť Srbské hnutie obnovy a Srbská radikálna strana. Tieto dva politické subjekty majú v srbskom parlamente väčšinu.

(TASR/by)