Nič nové: stále z centra

Komentuje Peter Višváder

Minulý týždeň v piatok vláda pri rokovaní o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001 rozhodla o prehĺbení jeho už aj tak katastrofálneho schodku (prvé úvahy hovorili o 33 mld. Sk, priebežne sa podarilo z celého okruhu verejných financií ušetriť 12 mld. Sk) o 5,2 mld. Sk v prospech Sociálnej poisťovne. To, čo jej dala zo štátneho rozpočtu, bude musieť ušetriť v zostávajúcich častiach verejných financií - Národný úrad práce, FNM, rozpočty obcí a miest, zdravotné poisťovne. Problém je o to vypuklejší, že schodok Sociálnej poisťovne sa takýmto spôsobom bude riešiť po prvý raz, pretože iba tento rok sa vyčerpali jej finančné rezervy z minulosti. V tejto situácii prichádza Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) so svojimi oprávnenými požiadavkami na zvýšenie finančných tokov zo štátneho rozpočtu do rozpočtov obcí a miest. Na daniach z príjmov fyzických osôb chcú o 1,8 mld. Sk viac, z príjmov právnických osôb o 1,5 % z celkového predpokladaného výnosu. Ďalej ZMOS požaduje zvýšenie podielu obcí pri delení výnosu z cestnej dane z 30 na 40 % a zvýšenie dotácií na výkon samosprávnych funkcií obcí do 3000 obyvateľov o 100 mil. Sk. Podstatou žiadosti ZMOS je nielen navýšenie rozpočtov o infláciu plus minimálne rozvojové programy, ale najmä pretrhnutie už štyri roky trvajúceho nenormálneho stavu, keď navýšenie zdrojov do rozpočtov obcí nedosahuje ani výšku inflácie. Čiže už štyri roky dostávajú pri prudko rastúcich cenách (obciam a mestám zvyšujú výdavky ročne asi o 1,7 mld. Sk) ) vždy menej peňazí.

Napriek jednoznačným argumentom hovoriacom v prospech navýšenia rozpočtov obcí a miest, ZMOS zrejme nemá šancu so svojimi požiadavkami uspieť a zvýšiť prídel o 2,5 mld. Sk oproti predpokladu ministerstva financií. A to i napriek tomu, že neoblomnosť ministerky financií B. Schmögnerovej nemá logiku. Po prvé preto, lebo samosprávy suplujú (úplne alebo čiastočne) viacero funkcií štátu na svojich územiach. Či už v oblasti dopravy, školstva, zamestnanosti alebo zdravotníctva. Ak by štát navýšil ich rozpočty na úkor niektorých rezortov, boli by toky týchto financií transparentnejšie. Po druhé preto, lebo predbežný návrh štátneho rozpočtu na rok 2001 ukazuje, že nie vo všetkých rezortoch je ministerstvo financií rovnako šporovlivé. Ak by sme aj zo známych dôvodov akceptovali plánované navýšenie rozpočtu rezortu zdravotníctva o 14,4 % oproti tomuto roku, potrebuje Úrad vlády SR v súčasnej ekonomickej situácii navýšenie svojho rozpočtu až o 15,9 %? Práve M. Dzurinda a spol. by mali ukázať národu, ktorému stále viac uťahujú opasky a odkladajú sľubované zlepšenie situácie v jeho peňaženkách, ako sa dá a má šetriť. Potrebuje SIS, ktorá rozpočtovo doslova raketovo vyletela v posledných dvoch rokoch vlády V. Mečiara ďalší medziročný rast výdavkov až o 6 %? A ministerstvo vnútra o 8,6 % či ministerstvo spravodlivosti o 5,8 %? Predbežný návrh rozpočtu teda popiera to, k čomu sa vláda hlasno zaviazala vo svojom programovom vyhlásení a koaličné strany vo svojich volebných programoch. A síce, že presunú rozhodovanie z centra do regiónov. Škrty pre obce a mestá, ale nakoniec aj prieťahy v rozhodovaní o reforme verejnej správy dokazujú, že si na to ešte počkáme.