Zásady územného konanie

Podmienky umiestnenia stavieb

Územné rozhodnutie je nástrojom územného plánovania uplatňovaným pri umiestňovaní stavieb, zmenách vo využívaní územia a ochrane dôležitých záujmov v území na základe návrhov právnických osôb a fyzických osôb alebo na podnet stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Umiestnenie stavieb a iné opatrenia v území, ktoré sú predmetom územného konania, sa spravidla dotýka práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám v dotknutom území. Stavebný zákon preto ako lex specialis určuje hmotnoprávne podmienky, na základe ktorých stavebný úrad, ktorý vykonáva územné konanie v správnom konaní, vymedzí okruh účastníkov jednotlivých územných konaní.

Účastník konania po novom

Novelizáciou nastala zásadná zmena v určení podmienok na účasť v územnom konaní oproti predchádzajúcej úprave, podľa ktorej bol účastníkom konania o ochrannom pásme alebo chránenom území (krajine) a stavebnej uzávere vždy len navrhovateľ. Obec už má postavenie účastníka vo všetkých štyroch druhoch územných konaní, v ktorých môže chrániť dôležité miestne záujmy a obhajovať záujmy obyvateľov obce. Obyvatelia obce, ktorí nie sú účastníkmi konkrétneho územného konania, majú možnosť uplatňovať svoje pripomienky k navrhovaným zámerom prostredníctvom miestnej samosprávy, ktorá ich zastupuje.

Rovnocenné postavenie účastníka - ako navrhovateľ a obce - nadobudli vo všetkých druhoch územných konaní aj také osoby, ktoré spĺňajú podmienky na účasť v územnom konaní ustanovené inými zákonmi. V súčasnosti sa to vzťahuje na občianske združenia založené v súlade s podmienkami podľa § 9 ods. 4 zákona č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Vlastníci

Ďalšou významnou zmenou uskutočnenou v záujme zabezpečenia právnej istoty vlastníkov a posilnenia ochrany ich vlastníckych práv je, že v územnom konaní o ochrannom pásme a stavebnej uzávere sa rozšíril okruh účastníkov aj o právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám, ktoré sú predmetom územného konania, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov, avšak len za predpokladu, že tieto ich práva môžu byť územným rozhodnutím priamo dotknuté. Dosiaľ mali postavenie účastníkov len v územnom konaní o umiestnení stavby a o využití územia. Priznaním tohto postavenia aj v ďalších druhoch územných konaní, s výnimkou územného konania o chránenej krajine, sa im vytvárajú podmienky na účinnú ochranu voči neprimeraným zásahom do výkonu vlastníckych alebo iných práv chránených zákonmi v súlade s občianskoprávnymi princípmi ochrany vlastníctva.

Uvedený cieľ sa sleduje aj zavedením 5-ročnej lehoty platnosti územného rozhodnutia o stavebnej uzávere, ktorá je maximálnou lehotou vrátane možnosti jej predĺženia. Týmto opatrením sa predchádza neodôvodnenému blokovaniu stavebnej činnosti v území na úkor vlastníkov pozemkov a stavieb.

Obsahová náplň všetkých druhov územných rozhodnutí vrátane požiadaviek, ktoré sa určujú ich podmienkami, bola zakomponovaná priamo do zákona, čím sa vytvorili predpoklady výkonu štátnej správy v územnom konaní výlučne na základe zákona.

Inštitúcia územného rozhodnutia o umiestnení stavby sa zo zákona neuplatní, ak podmienky na umiestnenie stavieb bude podrobne riešiť územný plán zóny schválený obcou, pokiaľ to bude z jeho záväznej časti jednoznačne vyplývať. V takom prípade nasleduje už len stavebné konanie skončené stavebným povolením zakladajúcim právo uskutočniť stavbu. Táto úprava, ktorá v plnej miere rešpektuje originálne kompetencie miestnej samosprávy podľa zákona o obecnom zriadení, umožňuje obciam urýchliť povoľovanie stavieb, za predpokladu, že zabezpečia zodpovedajúcu územnoplánovaciu dokumentáciu v súlade so svojimi kompetenciami podľa zákona o obecnom zriadení.

Umiestnenie stavby

Snahou v čo najväčšej miere racionalizovať a zefektívniť administratívnoprávne postupy predchádzajúce povoleniu realizácie stavieb bola motivovaná nová úprava, podľa ktorej sa územné rozhodnutie o umiestnení stavby nevyžaduje už pri všetkých stavbách v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru. S týmto cieľom bola zavedená aj povinnosť stavebného úradu spojiť územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním v prípade jednoduchých stavieb (zákon ich definuje) a ich zmenách, ak podmienky ich umiestnenia sú jednoznačné vzhľadom na pomery v území a pri ostatných stavbách, ak podmienky pre ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny (t. zn. v prípadoch, ak v územnom pláne zóny nie je výslovne uvedené, že sa už nevyžaduje územné rozhodnutie).