Veľká fantázia a zbožnosť

O austrálskom zbožnom názore na OH sme už niekoľkokrát písali. Človek si myslel, že ide o prvotnú eufóriu, ktorá s blížiacim sa koncom hier opadne. Opak je pravdou. Austrálčania šalejú na najväčšom športovom sviatkom stále a možno i viac. Jedným z dôvodov sú úspechy, ktoré dosahujú ich športovci. Hoci domáci zažili i veľký smútok, keď ich svetový tenisový pár Woodbrigde - Woodforde nevyhral finále, na ich radosti z hier to neubralo. Námestia v Sydney sú stále plné ľudí. O program sa starajú umelci z rôznych odvetví, vystupujú hudobné skupiny, spievajú sólisti, pútajú artisti, kaskadéri a súbory prezentujúce domorodú kultúru Aborigenov. Národ môže sledovať olympijské dianie na veľkoplošných obrazovkách.

Originalita Austrálčanov v propagácii hier a úspešných športovcov nepozná hraníc. Kým doteraz ste sa stretávali na staniciach verejnej dopravy a na veľkoplošných pútačoch v meste s obrázkami úspešných športovcov, dnes už vidíte fotografie, pripomínajúce úspešné vystúpenia veľkých austrálskych hviezd. Texty pod ich portrétmi pripomenú v čom zvíťazili, plagáty im gratulujú a pýtajú sa, či viete, aký čas dosiahli. Popri schodoch do vlakových staníc sa na stenách strieda portrét plavca Thorpeho s otázkami, v ktorej disciplíne aký svetový rekord urobil, koľko medailí získal. Na druhej strane schodišťa sa dočítate odpovede na tieto otázky. Fakty čítate aj na každom schodíku, ktorým sa dostávate dnu či von zo staníc.

V meste sa už objavili veľkoplošné pútače, gratulujúce Susi O´Neilovej a pýtajúce sa: „Susi, ako sa máš, želáme ti všetko dobré, ďakujeme za krásne chvíle.“ V rovnakom duchu sa plagáty prihovárajú vodným pólistkám či Cathy Freemanovej. Práve jej portrét sa objavil na jednej z najvyšších budov v Sydney, čím vošla do dejín ako pretekárka s najväčšou reklamou na svete. Austrálčania prichádzajú aj v závere OH s niečím novým, v histórii hier nepoznaným. Evidentne ich to teší a baví.