Ekonomika je stabilizovaná, aj keď je na dne

O jednom vyjadrení prezidenta AZZZ SR

Predstavitelia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) v stredu na svojom valnom zhromaždení (za účasti J. Migaša a B. Schmögnerovej) ocenili, že sa vláde za necelé dva roky podarilo čiastočne stabilizovať ekonomiku. Táto formulácia by v čase prehlbujúceho sa schodku štátneho rozpočtu, krízy zdravotníctva a školstva, konkurzu mnohých podnikov a exportných problémov Slovenska mohla mať niekoľko výkladov. Preto šéfredaktor Hd Peter Kasalovský požiadal prezidenta AZZZ M. Ľacha o vysvetlenie. „Dva roky tejto vlády mali byť pre slovenskú ekonomiku stabilizačné. Do určitej miery môžeme hovoriť o stabilizácii, ak budeme akceptovať našich finančníkov, ktorí ju dokumentujú rastom vkladov vrátane úložiek a celkovo nižšími úrokovými sadzbami. Sú to naozaj niektoré pozitívne tendencie, ale teraz ide o razantnosť nástupu rozvojových impulzov, predovšetkým o budovanie infraštruktúry, ktorej rozsah a kvalita podmieňujú vstup zahraničného kapitálu, a tiež o bytovú výstavbu. Tá spravidla dynamizuje tradičný domáci priemysel a výrobu vôbec,“ vysvetľoval M. Ľach a dodal, že v diskusii s ministerkou financií predstavitelia AZZZ zdôraznili požiadavku na nevyhnutnosť stability meny a daňových podmienok. Pripomeňme, že požiadavky podnikateľských združení a organizácií na to, aby okrem reštrikčných opatrení rozpočet zahŕňal aj podnety na rozvoj ekonomiky, už zaznievajú niekoľko rokov. Podobne ako navrhujú, aby napríklad návrh štátneho rozpočtu obsahoval aj výhľad na nasledujúci rok. Či ostanú podnety AZZZ opäť len želaniami, ukáže až zverejnenie kompletného návrhu rozpočtu. Zrejme až potom sa tiež verejnosť dozvie, či sa na druhý pokus (vlani sa z „objektívnych“ príčin nestihol) splní sľub niektorých členov vládneho kabinetu, že súčasne s návrhom rozpočtu budú na stole aj východiská rozpočtu na rok 2002.

Na rozvoj nemáme

Z doterajších diskusií o návrhu rozpočtu vo vláde je zrejmé, že o rozvoji v roku 2001 opäť nemožno hovoriť. Plátanie dier v Sociálnej poisťovni, zdravotnom systéme, chýbajúce prostriedky na rozpočty obcí a miest či potreba vyplatiť dlhopisy FNM sú v tomto smere kontraproduktívne. Navyše, treba spomenúť záväzok vlády, že výnosy z privatizácie v roku 2001 vláda nepoužije na kvázirozvojové projekty, ale na reformy. Polemizovať možno aj o stabilizácii ekonomiky. Ak 70 % obyvateľov nežije lepšie ako v 1989. roku, podniky nesplácajú svoje záväzky, najlepšie by o tom mohli hovoriť práve zamestnávatelia, tak síce možno hovoriť o stabilizácii, ale súčasne treba definovať na akej pozícii. Môže ňou byť aj dno. A to asi vláda pri volebných sľuboch nemala na mysli.

Objem či štruktúra?

Viaceré makroekonomické ukazovatele sú síce uspokojivé, ale vždy s výhradou. Pod rast exportu sa podpisuje predovšetkým rozvoj bratislavského Volkswagenu a zabúda sa na fakt, že export rastie síce v cenovom vyjadrení (pre pokles kurzu slovenskej koruny), ale nie objemovo a v želateľnej štruktúre v prospech sofistikovaných výrobkov a tovarov s vysokou pridanou hodnotou. Spochybniť možno aj výsledky rastu inflácie, keďže ceny energií sa držia „umelo“ na nereálnej úrovni. Za tejto situácie o stabilizácii ekonomiky môžu presviedčať naši vládni predstavitelia svojich partnerov v zahraničí, kde prezentujú celé čísla. Doma však akosi citlivejšie vnímame ich štruktúru.

Zdena Rabayová

Peter Višváder