Strategické ťahy opozície

Výsledky, ktoré ponúkajú strany, nemôžu byť oficiálne

Ústredná volebná komisia JZR vyhlásila včera druhé kolo prezidentských volieb na 8. októbra, keďže podľa nej v nedeľňajšom hlasovaní získal opozičný kandidát Koštunica 48,96 percenta hlasov a súčasný prezident Miloševič 38,62 percenta. Čísla sa však nezhodujú so sčítaniami, ktoré zorganizovali tri hlavné opozičné strany, kde je pomer 54:35. Okrem toho v oficiálnych výsledkoch je omnoho menej hlasov, než hovorili prvé odhady oboch táborov o volebnej účasti. Inými slovami: Časť Koštunicových hlasov záhadne zmizla.

Čo robiť v takejto situácii? Srbská opozícia zvolila dvojaký postup. Na jednej strane chce využiť zákonné prostriedky, ktorými môže dosiahnuť zmenu oficiálnych výsledkov volieb. DOS preto podá komisii odvolanie proti rozhodnutiu usporiadať druhé kolo prezidentských volieb. Odvolanie možno podať do 24 hodín od zverejnenia konečných oficiálnych výsledkov, pričom komisia má na odpoveď 48 hodín. Ak bude odpoveď negatívna, opozícia sa ešte môže obrátiť na federálny súd, ktorý má na prijatie verdiktu tiež 48 hodín. Proti jeho rozhodnutiu sa odvolať nemožno.

Na druhej strane DOS bude vyvíjať nátlak na režim organizovaním demonštrácií vo veľkých mestách. Až ak súd zostane hluchý voči jej požiadavkám, opozícia sa bude definitívne musieť rozhodnúť, či pôjde do druhého kola (kde má Koštunica veľké šance zvíťaziť) alebo začne hrať kartou občianskej neposlušnosti. Ide možno o neštandardný spôsob vnútropolitického boja, tento však zodpovedá neštandardnosti celej situácie.

Trochu povážlivejšie sú niektoré reakcie západných politikov na vývoj v Juhoslávii. „Blahoželám pánovi Koštunicovi a demokratickej opozícii v Srbsku k ich víťazstvu,“ vyhlásil napríklad v týchto dňoch šéf Európskej komisie Romano Prodi. Bez ohľadu na neštandardnosť situácie sú Prodiho slová (a ďalšie podobné) precedensom. Áno, je pochopiteľné, že jednotlivé vlády nie sú ochotné akceptovať oficiálne výsledky, pokiaľ sa neobjasnia všetky nezrovnalosti a záhady, ktoré s nimi súvisia. Úplne iné je však, keď uznajú výsledok interného sčítania politických strán ako oficiálny. A R. Prodi blahoželaním urobil práve to.

Lebo v budúcnosti môže podobná situácia vzniknúť v ďalších krajinách regiónu, ale aj v Ázii, Latinskej Amerike či Afrike. Juhoslovanský precedens tu môže podnietiť politické strany, aby rýchlo vyhlásili výsledky volieb a pozerali smerom k Bruselu a Washingtonu, či ich budú akceptovať. A, uznáte, to je cesta k chaosu a vnútropolitickej nedôvere.

Za demokraciu najlepšie bojujeme, keď sa správame podľa jej zásad.

(by)