Garanciou musia byť zákony

V súvislosti s najnovšími vedeckými závermi sa diskutuje aj o právnych aspektoch tohto objavu. Vedci i právnici zdôrazňujú, že informácie o každom jednotlivcovi musia byť prísne tajne a garantmi v tejto oblasti musia byť prinajmenšom národné vlády a možno aj medzinárodné zákony. Predovšetkým treba zabrániť tomu, aby výskum genómu a jeho tajomstvo bolo „patentovaným vlastníctvom“ niekoľkých súkromných firiem.

„Znalosti o genómu musia patriť všetkým,“ zdôraznil v tejto súvislosti francúzsky minister pre výskum Roger-Gérard Schwartzenberg. „Jednotlivé sekvencie ľudského genómu nemôžu byť patentovateľné, a to bez ohľadu na to, čo si želajú súkromné spoločnosti. Nie je možné totiž pripustiť konfiškáciu genetických znalostí,“ dodal.

Francúzsky poslanec Rady Európy Jean-François Mattéi navrhol vytvoriť akúsi „bioetickú pečať“, ktorú by dostávali firmy dodržiavajúce etické normy v biologickom výskume a výrobe, začínajúc výskumom genómu cez vývoj liekov a látok z neho vyplývajúcich až po génovo manipulované rastliny. Bez udelenia „pečate“ by daný výrobok, ale i výrobca či laboratórium boli „out“ a distribúcia i predaj ich produktov by boli zakázané.

Bude trvať síce ešte roky a možno desaťročia, než výskum dospeje na takú úroveň, ale už dnes prejavujú farmaceutické i biotechnologické firmy ako Bristol-Myers Squibb, Hoffmann-La Roche a Glaxo Wellcome, ktoré značnú časť genómového výskumu desaťročia financujú, o výsledky nevšedný záujem v očakávaní veľkých ziskov. Informácie z genómu totiž môžu nielen vopred stanoviť dispozície jednotlivca k srdcovým chorobám, vysokému tlaku alebo schizofrénii, ale aj prispieť k liečeniu rakoviny, cukrovky alebo Alzheimerovej choroby a iných, doteraz „nevyliečiteľných“ chorôb.

Podľa informácií z hlavných svetových búrz však oznámenie o skúmaní ľudského genómu veľký záujem o akcie farmaceutických firiem nevyvolalo. Napríklad na japonskom trhu iba mierne vzrástol záujem o akcie biotechnologických firiem; analytici to však vysvetľujú tým, že farmaceutické firmy zamerané vyslovene na oblasť ľudskej genetiky ani v krajine nie sú.

Preverenie ľudského genómu a jeho nastávajúce postupné „rozlúštenie“ ponúka medicíne veľké perspektívy. „Doteraz sme liečili iba podľa toho, čo pacientovi chýbalo. V budúcnosti budeme môcť liečbu zamerať konkrétne na tie zložky, ktoré chorobu spôsobujú, alebo ktoré ju samy odstránia,“ povedal Elliott Sigal, riaditeľ výskumu jednej farmaceutickej firmy. Problematika producenta liečiv sa tak presúva do celkom iných oblastí, napríklad ako sériovo vyrábať „lieky šité na mieru“, keď liečba bude závisieť od individuálneho genómu a nie na druhu choroby. Pokiaľ totiž nové liečivá nebude možné vyrábať sériovo, zostanú vyhradené pre „úzku skupinu vyvolených“ boháčov. Farmaceuti však veria, že ďalší vývoj tieto otázky vyrieši.

(buj)