Zničia 68 ton plutónia

34 ton predstavuje štvrtinu ruských zásob a tretinu amerických

Moskva (TASR) - Rusko a USA podpísali dohodu, na základe ktorej zničia obe krajiny 68 ton plutónia, upraveného na vojenské účely. Americký viceprezident Al Gore podpísal dohodu v piatok vo Washingtone a ruský premiér Michail Kasianov 29. augusta v Moskve. Cieľom dohody je redukcia nukleárnej hrozby. Na jej uzavretí sa dohodli prezidenti oboch krajín Vladimir Putin a Bill Clinton na júnovom summite v Moskve. Podľa amerických predstaviteľov stačí na výrobu účinnej bomby šesť až osem kilogramov plutónia. Z dohody vyplýva, že aktivity Ruska a USA spojené s deštrukciou plutónia, budú otvorené pre medzinárodné spoločenstvo a budú pod kontrolou Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE).

Dohoda zaväzuje obe krajiny k prepracovaniu vojenského plutónia na formu nevyužiteľnú na výrobu nukleárnych zbraní. Obe strany tiež prijali záväzok nikdy opätovne nevyužiť plutónium na vojenské účely.

Podľa amerických predstaviteľov 34 ton, ktoré má zničiť každá krajina, predstavuje asi štvrtinu ruských zásob plutónia a tretinu amerických. Program likvidácie bude stáť 5,7 miliardy dolárov a jeho realizácia potrvá 20 rokov. Náklady na ruský program sa odhadujú na vyše 1,7 miliardy dolárov a na americký na štyri miliardy dolárov. Ruský program budú sčasti financovať USA. Americký Kongres už uvoľnil na tento účel 200 miliónov dolárov.

Obe krajiny musia vybudovať nové priemyselné kapacity na konverziu plutónia na palivo pre atómové elektrárne. USA konvertujú iba časť plutónia, zvyšok zlikvidujú geologicky. Rusko prepracuje na palivo všetkých 34 ton plutónia.

Ruský prezident Vladimir Putin cez víkend uvítal vyhlásenie amerického prezidenta Billa Clintona odložiť rozhodnutie o vybudovaní Národného systému protiraketovej obrany (NMD), uvádza sa vo vyhlásení kancelárie ruského prezidenta. Prípravy na vybudovania systému vyvolali vo svete kontroverzné reakcie, pričom najmä Rusko a Čína zaujali k NMD striktne odmietavé stanovisko.

V dokumente sa píše, že Rusko považuje vyhlásenie Clintona za zodpovedný krok. Podľa Putina toto rozhodnutie upevní celosvetovú strategickú stabilitu a bezpečnosť a posilní autoritu USA v očiach medzinárodného spoločenstva. Clinton v piatok vyhlásil, že rozhodnutie o vybudovaní NMD prenechá svojmu nástupcovi, pretože testovanie systému si vyžaduje viac času. Systém má chrániť Spojené štáty pred možnými útokmi tzv. nespoľahlivých štátov ako sú Severná Kórea, Irak a Irán. Podľa Ruska by vybudovanie NMD porušilo sovietsko-americkú zmluvu ABM z roku 1972, ktorá limituje počty protiraketových systémov. Clinton a Putin by sa mali stretnúť budúcu stredu počas Miléniového summitu OSN. Americká strana očakáva, že presvedčí Putina o možnosti úpravy zmluvy ABM.