Zahubí oteplenie severné ľady?

Hrozba pre životné podmienky tretiny rastlín a živočíchov

Pre medzinárodnú turistickú výpravu, ktorú až na severný pól doviezol ruský ľadoborec Jamal, to bol šok. Na mieste, kde podľa predstavy sa mal aj 11. augusta týčiť pevný ľadovec, sa vlnilo ultramarínové more, prekladané prederavenými kryhami. Kde zmizli nekonečné biele pláne? Neuveriteľné, užasla nemecká turistka Rita Schuttová, ktorá tak ako ostatných sto pasažierov zaplatila za dobrodružný výlet 30-tisíc mariek, „severný pól zmizol“. Turistický prospekt mal pravdu, keď tvrdil: „Bude to vrcholný zážitok vášho života.“ Posádka ľadoborca potom na chvíľu vysadila turistov na jednej kryhe, na 90 rovnobežke, ktorá je bodom a vztýčili žrď. Ľudia sa pochytali za ruky a za niekoľko minút prešli cez všetky 360 poludníky. Opatrne, aby nespadli do vody.

Školská predstava o večnom ľade na severnom póle sa rozplýva tak ako jeho ľadovce. Aj tohtoročné rekordne horúce leto na severnej pologuli sa stalo pre ľudstvo vážnou výstrahou. Predpoveď Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) so sídlom v Londýne hovorí, že do konca práve prichádzajúceho storočia sa môže skleníkový efekt postarať o radikálnu zmenu klímy na Zemi. Postupné otepľovanie má schopnosť natrvalo zmeniť približne jednu tretinu prirodzeného životného prostredia zvierat a rastlín. Množstvo rastlinných a živočíšnych druhov čaká z tohto dôvodu zánik. Zatiaľ medzi nimi nefiguruje homo sapiens.

Postupným dvíhaním morskej hladiny a otepľovaním morí sú osobitne ohrozené druhy žijúce v pobrežných oblastiach a na ostrovoch. Na severe Kanady, Ruska a Škandinávie ohrozujú klimatické zmeny až 70 percent životného priestoru, lebo voda a pevnina sa v severných šírkach otepľuje rýchlejšie ako inde. Krajiny ako Švédsko a Kanada, Uruguaj či Mongolsko môžu v dôsledku globálneho oteplenia prísť až o 45 percent plôch s prirodzenou vegetáciou, hovorí správa WWF. Skleníkový efekt je produktom masového používania zlúčenín uhlíka. Prispievajú k tomu paradoxne ekologické hnutia bojujúce energicky proti jadrovej energetike.

Klimatológovia bijú na poplach. V Hamburgu Mojib Latif vyzýva „čo najrýchlejšie zasiahnuť proti skleníkovému efektu a prestať s plytvaním prírodných zdrojov“. Výzva je zreteľne nasmerovaná do bohatých krajín, kde automobilom jazdia pomaly aj na WC. Podpredseda parlamentnej frakcie SPD Michael Müller sľúbil „pokúsiť sa urobiť všetko pre zníženie emisií dioxidu uhlíka“. Výstraha: V posledných 50 miliónoch rokov neboli na severnom póle ľadovce popretkávané kalužami vody tak ako dnes.

Viacerí glaciológovia to však považujú za mýtus. Johannes Freitag z Bremerhavenu zbadal prederavené ľadovce na severnom póle v roku 1996, keď sa tam plavil na švédskom ľadoborci Oden. Ľadové kryhy na severnom póle sa pohybujú. Vznikajú pri sibírskych brehoch, cestujú cez pól k Špicbergom a ku Grónsku, kde sa pomaly roztápajú. Túto trasu urobia kryhy za tri roky. V teplých rokoch sa trhliny a diery v kryhách objavujú osobitne výrazne. Na rozdiel od južného pólu, kde sa vŕši na skalnatom podloží až 4 km hrubý ľadový pancier, plávajú na severe ľadovce na 4-tisíc metroch hlbokej morskej vode. V lete sa môže severný ľadovec zmenšiť až o milión štvorcových kilometrov. Problém však spočíva v trende. Viacerí vedci poukazujú, že toto kolísanie vedie k celkovému zmenšovaniu hrúbky i plochy ľadovca.

Od konca 50. rokov, keď severný ľadovec merali americké ponorky, sa jeho priemerná hrúbka znížila o 1,3 m, čo zodpovedá 40 % jeho objemu, čiže 10-tisíc m3 roztopenej vody za sekundu! K podobným záverom dospel aj nórsky vedec Ola Johannessen z Bergenu na základe údajov zo satelitov za posledných 20 rokov. Podľa neho sa zmenšil viacročný ľadovec v Arktíde od roku 1978 o 14 %.

Tepelné ohrozenie zemegule spočíva aj v tom, že severné ľadovce fungujú ako zrkadlo, ktoré vracia ešte aj dnes 80 percent slnečného žiarenia späť do kozmu, čím regulujú teplotu na Zemi. Ak ľadovce natrvalo oslabnú, zachytí more i pevnina vo zvýšenej miere slnečnú energiu. Merania ukazujú, že Zem sa neprestajne otepľuje, zatiaľ o 0,8 stupňov C. Nebolo by múdre prepadnúť katastrofickým víziám, ale ani nebrať do úvahy civilizačné vplyvy na globálnu ekológiu.

Optimisti tvrdia, že rozhodujúci vplyv na stav severných ľadovcov má tamojšia radikálna arktická oscilácia atmosférického tlaku, ktorá pumpuje veľmi rozdielne teploty do Arktídy, má však schopnosť dospieť automaticky k rovnováhe. Navyše, dodávajú, zvýšená temperatúra sa postará o vyššiu vlhkosť, ktorá prinesie na severnú pologuľu viac dažďov. Ľadovce v Nórsku a ľadový pancier v Grónsku tým priberú na sile.

Americkí vedci sa však obávajú, že väčšie množstvo sladkej, a tým ľahkej povrchovej vody z arktických ľadovcov môže zmeniť v severnom Atlantiku cirkuláciu a oslabiť Golfský prúd otepľujúci severozápadnú Európu. Topenie severných ľadovcov síce otvorí severnú morskú cestu z Európy do Ázie, ktorú skráti o týždeň, zahubí však veľké množstvo arktickej zveriny, najmä ľadových medveďov a tulene, ktoré sa bez ľadových krýh nemôžu rodiť ani žiť. Pre arktickú zver – na rozdiel od človeka – je aj strednodobá zmena severnej klímy fatálna.

Posledné prírodné „excesy“ znázorňujú, že industriálny vplyv na globálnu ekológiu nemožno podceňovať, a treba mu venovať sústavnú pozornosť a vedecký výskum.

Jaroslav Brabec

Snímky archív

Text k obr.:

Ľadoborec Jamal na severnom póle.

Dobrodružnú turistickú výpravu na severný pól šokoval malý výskyt ľadovcov.