Vniesť svetlo do celého prípadu

Hlavný chirurg na operáciu v cvičnom lietadle

Svet začal vnímať v Kopčanoch. Nie v tých „masarykovských“ na Morave, ale v Zemplínskych na východe Slovenska. Skalpel sa mu dostal do rúk na „medicíne“ na Karlovej univerzite v Prahe, ktorú skončil ako 24 -ročný v roku 1962 s červeným diplomom. Nasledovali roky tvrdej každodennej chirurgickej driny, či už na chirurgickom oddelení nemocnice v Michalovciach alebo od roku 1963 na chirurgickej klinike Fakultnej nemocnice v Košiciach, bez ktorej niet vstupenky do nekonečného sveta poznania. Opustiť rodnú zem nechcel ani po príchode spojeneckých tankov v roku 1968, hoci reálnych možností na spoločenské i odborné uznanie chirurga jeho kalibru bolo kdekoľvek na Západe podstatne viac ako doma. Mal pocit, že

pomáhať a vracať

úroky má tej krajine, ktorá ho na rozvíjanie svojho talentu zálohovala. Politike sa nikdy neupísal, hoci aj prominenti sa „dostali pod jeho nôž“ a odolal rôznym ich ponukám angažovať sa tak pred novembrom ´89, ako aj po ňom, pretože prioritu vo svojom živote pripisoval vždy medicínskej vede. Na svoju alma mater sa na chvíľu vrátil v roku 1993, aby obhájil „veľký doktorát“. V súčasnosti je prednostom II. Chirurgickej kliniky Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach a prorektorom na Univerzite P. J. Šafárika. Na konte má do sto vedeckých prác, vyše tristo vedeckých prednášok na rôznych domácich i medzinárodných konferenciách, jednu monografiu, spoluautorstvo na učebných textoch pre medikov a vyše 7600 operácií. Spoločenské dôsledky jednej z nich však začali rúcať rokmi vybudovanú vedeckú prestíž (hoci aj hlavného chirurga SR), a to okolnosti okolo ochorenia prezidenta SR Rudolfa Schustera. Hovoríme s prof. MUDr. Júliusom Vajóom, DrSc.

Uzatvorila sa jedna z kapitol liečenia slovenského prezidenta. Z Innsbrucku je opäť doma, dokonca ho doliečujú vo vlastnom dome v Košiciach. Návrat prezidenta na Slovensko však predbehlo vydanie knihy Schuster story, v ktorej väčšina atakov je mierená na vás. Za neodpustiteľné sa v nej zdá byť to, čo prezident v rozhovore s redaktorom Twistu aj zopakoval, že ste k nemu v kritickej chvíli dali zavolať kňaza. Tým ste mu prestali dať nádej na prežitie a že ste pôsobisko profesora Bodnera označili za vidiecku nemocnicu.

- Predovšetkým som úprimne rád, že sa stav prezidenta natoľko zlepšil, že je opäť doma a prajem mu veľa zdravia i čím skorší návrat do plnohodnotného spoločenského i politického života. K profesorovi Ernstovi Bodnerovi by som podotkol, že som sa mu rôznymi spôsobmi

už ospravedlnil.

Predsa však len poznámku, pretože si myslím, že je podstatné aj to, za akých okolností to odznelo: ak máte za poslanie predovšetkým chirurgiu a nie slovný prejav, tak vtedy je podstatné to, ako pevne držíte v rukách skalpel. Operácia, ktorú som viedol a robil ja a za ktorú som niesol v plnej miere zodpovednosť – až neskôr som sa dozvedel, že to bola v poradí až tretia – bola urobená bezchybne a môžem povedať, že zachraňovala život. Bola napokon akceptovaná aj rakúskymi kolegami. K samému môjmu výroku došlo po niekoľkých prebdených nociach pri posteli pacienta, v stresoch vyvolaných z ciest medzi Bratislavou a Košicami, tlakom médií, jeho rodiny a ďalších osôb, ktoré sa začali do prípadu angažovať. Potom nasledovala tlačová konferencia, s ktorou som nepočítal a nebol na ňu pripravený, navyše, na také podujatia som nebol zvyknutý. Keby som bol použil namiesto slova vidiecky koncíznejšie slovo, napríklad krajinský či kantonálny, podľa územného členenia Rakúska – možno by to prešlo bez povšimnutia. A teraz k otázke privolania duchovného: prv mi dovoľte zacitovať z publikácie Chirurgia od Csabu Gaála, v Nemecku pôsobiaceho známeho chirurga, vydanej vo vydavateľstve Medicína v Budapešti v roku 1999 ... „Ak je život chorého ohrozený a je v kritickom stave, povinnosťou ošetrujúceho lekára je okrem iného aj vyhovieť požiadavke chorého stretnúť sa s kňazom, ktorý vykoná posledné pomazanie.“ Prezident však prehovoriť nevedel, bol predsa v umelom spánku.

- Jeho stav bol považovaný za veľmi kritický,

s malou nádejou

na prežitie. Preto sa lekárske konzílium po komplexnom hodnotení všetkých okolností rozhodlo informovať o tom rodinu, a spýtať sa, či prípadne nechcú k prezidentovi privolať kňaza. A táto povinnosť, položiť rodine túto otázku, žiaľ, pripadla mne. Zdôrazňujem, bola to otázka a nie pokyn, ako to vyplynulo z niektorých informácií v médiách. Ako hlboko veriaci kresťan, ktorý som praktizoval svoju vieru aj v časoch totality a často vyhovel požiadavkám vážne chorých, prípadne ich príbuzných stretnúť sa s kňazom, aj keď to bolo v období pred novembrom, pre mňa ako lekára pod hrozbou následkov, považoval som to tak vtedy, ako aj teraz za svoju morálnu a etickú povinnosť. A položme si napokon otázku: či práve prítomnosť kňaza a jeho prostredníctvom aj blízkosť Stvoriteľa nespôsobila citeľný obrat k lepšiemu, pretože sa po krátkom čase začal prezidentov stav zlepšovať, čo je objektívne podchytené aj v zdravotnej dokumentácii. Ten sa postupne stabilizoval tak, že bol schopný transportu do Innsbrucku. Správnosť môjho kroku napokon potvrdili aj teológovia.

Vráťme sa teda k 18. júlu, keď nastali u prezidenta komplikácie, čiže k času pred prvou operáciou.

- Už sme boli pobalení na dovolenku, keď v ten večer - bola nedeľa - mi zazvonil prezidentov syn Peter. Oznámil mi, že s otcom je zle, a preto by rád so mnou hovoril. Prezident mal v telefóne nepokojný hlas a povedal mi – Julo, bude ma

treba operovať,

bol by som rád, keby si prišiel. Ihneď som sa pokúšal telefonovať primárovi Nemocnice ministerstva vnútra SR do Bratislavy MUDr. Františkovi Fabiánovi, kde bol prezident hospitalizovaný, aby som sa presvedčil o jeho reálnom stave, no, žiaľ, primára sa mi nepodarilo zohnať. Až prezidentova dcéra Ingrid, ktorá je tiež lekárkou, ma oboznámila s výsledkami tomografického vyšetrenia otca. Usúdiac podľa nich som bol rozhodnutý ihneď cestovať. Do Bratislavy ma viezlo auto prezidentovej ochranky.

Prečo ste neleteli vrtuľníkom, predsa v takých akútnych prípadoch ho nasadia aj menej prominentným pacientom, nieto v prípade hlavy štátu. Navyše, mohol vzlietnuť priamo z Košíc zo záchrannej služby a cesta by trvala kratšie ako po zemi a bolo by menej stresu.

- Vtedy to asi nikoho nenapadlo a vlastnú prepravu do Bratislavy som neorganizoval.

Nemohli ste o helikoptéru požiadať sám? Ako hlavnému chirurgovi by iste vyšli v ústrety.

- V takýchto prípadoch je to mimo kompetencie hlavného chirurga.

Kto má tie kompetencie?

- Ošetrujúci lekár pacienta upovedomí záchrannú službu o nevyhnutnosti leteckej prepravy a riaditeľ zdravotníckeho zariadenia na prepravu dáva súhlas. Keďže však v tomto prípade nešlo o prevoz pacienta, ale o výnimočnú situáciu, prevoz lekára – odborníka k pacientovi, na túto eventualitu mali myslieť tí, ktorí akciu organizovali.

Do Bratislavy ste dorazili vlastne až takmer na záver operácie, ktorú viedol primár Fabián. Nemal počkať na vás? Veď ako neskôr vysvitlo, musel za sebou korigovať a po ňom aj vy. Napriek tomu ste na tlačovej besede tvrdili, že operácia prebehla v poriadku.

- K tomu istému cieľu vedie viac ciest, niektorá je priama, iná menej, a tak to je aj v chirurgii. Primár Fabián volil jednu z nich, operáciu podľa Hartmanna. Ja by som sa však bol rozhodol pre inú techniku aj taktiku operácie. Tá, žiaľ, bola taká akútna, že sa

nedalo otáľať.

Po ďalšie, aj napriek tomu, že som bol hlavným chirurgom, nebol som vedúcim operačného tímu a ani vedený ako asistent pri tejto operácii a v tom existujú takisto predpisy, ktoré treba rešpektovať. V správe o operácii je predsa všetko podchytené vrátane presného momentu, kedy som k nej prišiel.

Po prvej operácii nasledovali ďalšie, druhá a napokon aj tretia. Vedeli ste o ich počte?

- Až dodatočne, ešte na tlačovke som si bol istý, že moja je v poradí druhá. Faktická druhá bola urobená necelých 24 hodín po prvej a je kvalifikovaná ako preväz. Keď je však pacient tri štvrte hodiny v narkóze, ťažko sa dá vyhnúť termínu operácia.

Teda k tretej operácii ste už boli prizvaný?

- Dokonca určený ako operatér. Táto správa sa ku mne dostala v Košiciach.

Ako ste sa dostali opäť do Bratislavy? Zrejme sa nezopakovala krkolomná cesta autom.

-Vtedy ma rýchlo posadili do dvojmiestneho cvičného lietadla Zlín takmer bez osobných vecí, pri vonkajšej teplote vzduchu nad 30 stupňov Celzia, v kabíne hádam aj nad päťdesiat. Aby som sa chránil pred slnečnými lúčmi, nasadili mi slamený klobúk a okamžite po pristátí ma prepravili priamo až na operačnú sálu. Viete si asi predstaviť, v akej psychickej pohode som mohol byť.

Jedno z médií vás spolu s MUDr. Samselym označuje za dvoch, ktorí ste svoju úlohu nezvládli. Pripisujú vám chybné stanovenie diagnózy (dehydratácia po hre tenisu na slnku) cez nesprávnu liečbu (nasadenie antibiotík, čo podľa iných lekárov každá učebnica pri náhlych brušných príhodách zakazuje, pretože potláčajú príznaky) až po nevydarené operácie (odrezanie 15 centimetrov zdravého čreva namiesto zašitia prederaveného miesta, infekcia a vývod pod neúnosným ťahom). Pre ďalšie ste neokrôchancom, ktorý ste bez váhania , po evidentne „prúserových“ zákrokoch pri liečbe hlavy štátu, označili lekárov z Tirolska za nejakých odkundesov a poučuje vás zo slušnosti.

- Ak máte na mysli článok periodika Domino fórum pod názvom Zdravotnícke Kocúrkovo, tak v mnohom môžem s autorkou iba súhlasiť. Napríklad v tom, že chýba diskusia v súvislosti s ochorením i liečením hlavy štátu, alebo že práve tento prípad by mal odštartovať

verejnú diskusiu

o situácii v slovenskom zdravotníctve. Na druhej strane hlboko nesúhlasím s názorom o stanovení diagnózy, ktoré sa pripisuje na môj vrub, pretože som pri ňom jednoducho nebol a o zdravotnom stave prezidenta ma informovala až tesne pred začiatkom prvej operácie prezidentova dcéra - lekárka, ako som to už predtým povedal. Rovnako odmietam názor o takzvanej nevydarenej operácii – odrezaní zdravého čreva namiesto zašitia. Samo jeho zašitie v podmienkach perforácie čreva a následnej infekcie brušnej dutiny by znamenalo fatálnu chybu. Opakujem, že postup primára Fabiána bol v zásade jedným z možných, nie však optimálny. Ale v momente, keď som sa dostal k operačnému stolu, na tomto postupe sa už nedalo nič meniť. Avšak aj taký postup priniesol v minulosti u iných pacientov dobré výsledky. A k tomu rôznemu nálepkovaniu, konkrétne k článku v Živote: poprosil by som autorov takýchto textov, aby mi nedávali do úst výroky, ktoré som nikdy nevyslovil a v rámci etiky novinára by bolo prospešné hádam aspoň osloviť aj druhú stranu, aby sa mohla prejaviť a brániť. A už vôbec ma nespájať s takými osobami, o akých sa píše pod spoločným titulkom v článku. Inak to dáva skreslený obraz o skutočnosti a ťažko potom človek môže vysvetliť svoj pohľad.

Ak tvrdíte, že máte čisté svedomie, ste ochotný predstúpiť pred vyšetrovaciu komisiu?

- Aby sa zamedzilo ďalším dohadom, nálepkovaniu a vedomému zavádzaniu verejnosti, uvítal by som čo najrýchlejšie prešetrenie celého prípadu na základe podnetov oboch ministrov zdravotníctva. Použitie originálnych materiálov z priebehu celého ochorenia a zbavenie mlčanlivosti o lekárskom tajomstve určite vnesie svetlo do celého prípadu a odkryje osobnú zodpovednosť každého z nás. Svoj

podiel zodpovednosti

pri chirurgickej liečbe si plne uvedomujem a som si istý správnosťou odborného postupu operácie, ktorú som vykonal.

Vediete chirurgickú kliniku. Aká je v nej starostlivosť o pacientov s ochorením, aké postihlo prezidenta Rudolfa Schustera?

- Počas mojej dovolenky koncom júla kolegovia operovali 68-ročnú pacientku, ktorá mala podobnú diagnózu. Po štrnástich dňoch opustila kliniku v dobrom zdravotnom stave.

Ladislav Kulik