Geniálny! Ale nápad či podvod?

Komentuje Eleonóra Bujačková

Päť rokov po skončení kupónovej privatizácie si politici priznávajú právne slabiny tejto akcie. Mnoho ľudí stále nevie, čo si počať s akciami. Kupónová privatizácia, ktorá odštartovala cestu kapitalizmu, je dodnes jednou z najproblematickejších udalostí postkomunistických dejín Slovenskej republiky. Dodnes sú rozbory jej dosahu na tuzemskú ekonomiku nástrojom politického boja. Jedni (tí, čo boli pri jej vzniku a rozbehli ju) tvrdia, že „kupónka” bola geniálnym prostriedkom ako štátny majetok rýchlo a takmer bez nákladov previesť do súkromných rúk. Druhí (tí, čo sa na hre s kupónmi zúčastnili) sú naopak presvedčení, že bola „veľkým podvodom na národe”. Kľúčovým zlomom v kupónovej privatizácii bol vznik investičných fondov, ktoré svojou rozsiahlou reklamou a sľubmi vysokých ziskov vlastne všetko rozbehli. Svoje privatizačné kupóny milióny ľudí zverilo fondom. Nadšení z prichádzajúceho kapitalizmu verili v obrovské zhodnotenie svojich peňazí. Verili márne. Niektoré privatizačné fondy síce zisky priniesli, ich výška však vôbec nesplnila očakávania podielnikov (ani v kapitalizme nepadajú milióny z neba). Z mnohých fondov navyše zmizlo aj to, čo do nich ľudia prostredníctvom svojich kupónov vložili. Dnes už aj malé deti v škole vedia, že to bolo pre deravé zákony, na ktoré sa v porevolučnom kvase akosi zabudlo. A tak sa stalo, že z fondov pololegálnym spôsobom zmizli miliardy .

Slovenčina i čeština si na toto pochybné prelievanie peňazí, ktoré balansuje na hranici zákona, vymyslela slovo tunelovanie. Nedostatok právnej ochrany investorov, čo akcionárov a podielnikov stálo miliardy korún, priznávajú dnes aj tí, ktorí stáli priamo pri zrode našej kupónovej lotérie. Pravda, nie všetci v kupónovej privatizácii prerobili. Naopak. Je dosť tých, ktorí sa do hry s kupónmi pustili sami, bez pomoci investičných fondov a zbohatli. Dve investované tisíckoruny sa im v priemere až desaťnásobne zhodnotili.

Stávka na náhodu a na vlastný odhad sa tak počas kupónovej privatizácie ukázala byť tou najistejšou investíciou (sám seba nikto okrádať nebude). Napokon, išlo iba o lotériu, a tá väčšinou máva náhodných a celkom nečakaných výhercov. Je pravdou, že hlavné zisky z privatizácie inkasovali malí investori už pred niekoľkými rokmi. V čase, keď na burze dosahovali akcie tie najvyššie hodnoty. Príležitosťou na zárobok bola aj „tretia vlna” kupónovej privatizácie, keď sa vplyvné finančné skupiny snažili ovládnuť majority v slovenských podnikoch. Akcie sa vykupovali za niekoľkonásobne ceny než ponúkala burza alebo RM-S. Podľa nedávnej analýzy sa ukázalo, že vo väčšine prípadov sa vyplatilo predať akcie čo najskôr. Dividendy boli minimálne a jednotlivé ponuky veľmi rýchlo mizli z verejného trhu. Kto nepredal včas, má dnes v šuplíku väčšinou bezcenný výpis zo Strediska cenných papierov a v hlave spomienky na dlhé rady ľudí s kupónovými knižkami. Sú však aj takí, ktorí si svoje akcie starostlivo schovali a stále čakajú, že sa ich investície zhodnotia. Nielen odborníci súdia, že márne.