Treba zmierniť tvrdosť zákona

Ad.: Krutý zákon na účet občanov, Hd 21. 8. 2000

Pozorne som si prečítal komentár vo vašom denníku najmä preto, lebo má nadväznosť na kauzu AG Banka, pri ktorej bytové družstevníctvo na Slovensku prišlo (zatiaľ) takmer o 80 mil. Sk. Predpokladali sme, že bytové hospodárstvo ako celok sa už podobnej „radosti“ nedožije, ale ako je zrejmé, nie je to tak! Slovenský zväz bytových družstiev (SZBD) zareagoval ihneď po vzniku problémov s AG bankou s predpokladom, že prostredníctvom poslancov NR SR sa podarí zmierniť tvrdosť zákona o ochrane vkladov tam, kde sú finančné prostriedky ukladané účelne (fondy opráv) na základe iného zákona a ako náklady budúcich období. Aj keď finančné prostriedky ukladá za svojich členov (vlastníkov) právnická osoba, de facto sú ich majiteľmi fyzické osoby, ktoré z prevádzkových dôvodov nemôžu mať osobitné účty v banke. Náš predpoklad o zmene tvrdosti zákona sa nám nepodaril, a preto sme iniciovali prostredníctvom poslancov NR SR v zmysle zákona č. 38 NR SR z 20. 1. 1993 Zb. o organizácii Ústavného súdu a konania pred ním (§18 odsek 1 písmeno „a“) návrh na začatie konania o zmene a doplnení zákona NR SR č. 118/996 Z. z. o ochrane vkladov (v prílohe prikladáme) s tým, aby bola zabezpečená rovnosť práva podľa Ústavy SR pred zákonom.

Občiansky zákonník presne stanovuje povinnosti prenajímateľa i nájomcu, a najmä prenajímateľ je povinný zabezpečovať od začiatku nájomného vzťahu povinnosti, ktoré sú dané technickým stavom domov a bytov. Na tento účel je povinný predpisovať preddavkové platby, ktoré majú zabezpečiť nerušený výkon práv nájomníka (vlastníka) bytu. Je teda odôvodnené sa domnievať, že štát bude komplexne dohliadať pri tvorbe zákonov na ochranu ústavných práv občanov a nie naopak! Praktickým postupom by mala byť zmena zákona v čo najkratšom čase, lebo pri dnešnom finančnom zaťažení slovenských domácností nie je mysliteľné, aby doplácali na vývrtky kadejakých podvodníkov, ktorým sa v konečnom dôsledku aj tak nič nestane. Je tu však ešte jedna skutočnosť, ktorú nie je možné brať na ľahkú váhu a ktorá má, alebo môže mať, dosahy na ekonomiku štátu, a to je prudké chátranie bytového fondu, ak by sa takéto šafárenie stalo pravidlom. Organizácie spravujúce bytový fond musia mať prostriedky na budúce opravy uložené v bankových ústavoch, a preto je povinnosťou štátu ich chrániť. Koncepcia štátnej bytovej politiky predpokladá, že každý občan sa postará o bývanie sám a štát bude vytvárať podmienky na jej realizáciu. Skutočnosti súvisiace s AG Bankou a Dopravnou bankou svedčia o pravom opaku! Predpokladáme, že nájdeme ochotu u tridsiatich poslanov (čakáme na ňu od apríla) a dosiahneme podanie na Ústavný súd SR, ktorý iste rozhodne spravodlivo v prospech občanov SR bez ohľadu na to, či sú nájomníkmi alebo vlastníkmi bytov.

Ing. Vladimír Sekanina

predseda SZBD