Plne mechanizovali kŕmenie

Stúpenci biochovu by mali z Jurovej radosť

Poľnohospodárske družstvo Jurová v okrese Dunajská Streda s 270 členmi a zamestnancami je v podstate jedna veľká firma. Spolupracuje s vyše tisíc odberateľmi a dodávateľmi, hlavným odberateľom je Rajo Bratislava, Bitúnok PM Zbrojníky a Juhocukor. Chemstar odoberá obilniny a olejniny, Belar Dunaj obilniny, Mlyn Dolejší potravinársku pšenicu a Slovakofarma liečivé rastliny. Hlavné tržby družstva pochádzajú z predaja asi 3,7 milióna litrov mlieka za 34 mil. Sk, bravčového mäsa za 36 mil. Sk, hovädzieho mäsa asi 400 ton za 15 mil. Sk, cukrovej repy asi za 10 mil. Sk, potravinárskej pšenice za 12 mil. Sk, kukurica prináša do hospodárenia družstva 8 mil. Sk a slnečnica 7 mil. Sk.

Osemsto býkov

Pri prehliadke fariem, na ktorých hospodári Poľnohospodárske družstvo Jurová v okrese Dunajská Streda, som bol príjemne prekvapený. Predseda družstva v Jurovej Ing. Pavol Výboch (predkovia pôvodom z Vígľaša), hrdo ukazoval hospodárstvo. Vraj na Slovensku asi už dnes nikto nechová pohromade 800 býkov vo voľnom ustajnení. Takéto ustajnenie neznamená, že si býky voľne behajú po areáli, ale toľko, že nie sú priviazaní, voľne menia svoje miesto, sú buď v maštali, alebo pod strechou výbehu s kŕmnymi žľabmi. Zviera môže kedykoľvek z maštale von k „válovu“, v ktorom je od rána do večera chutná kŕmna zmes siláže, výliskov, rozdrveného zrna. Zviera si vlastne môže robiť, čo chce. Čas „kŕmenia“ neexistuje, a preto neexistuje ani stres spojený s nadčasovým kŕmením. Príde von pod prístrešok kedy chce, zažerie si a buď sa spoločensky „správa“ v stáde, alebo si ide do maštale trochu pospať. Najlepšie je to vraj nechať na zvieratá. Vedia najlepšie, kedy im je teplo (na čierne veľké plochy na kožušinke veru v týchto dňoch vie poriadne pripekať), vtedy zalezú do chládku maštale. Takmer som predsedovi uveril, pri fotografovaní som sa radšej držal v strede uličky, kadiaľ inak jazdí dávkovací kŕmny voz. Žľaby sú plné, až sa presýpajú, a zvieratá majú toľko rozumu, že žerú iba vtedy, keď majú hlad a napijú sa z automatických napájačov (musia pritom zatlačiť svojou papuľou farebnú loptu) a spod nej sa otvorí kohútik privádzajúci vodu. Pre mestského človeka geniálne vyriešené. A dokonca ani v zime nezamŕza.

Tristo na jedného

Nemusíte mi veriť, ale u nás pripadá tristo býkov na jedného ošetrovateľa. Prakticky máme v strážnej službe viac ľudí ako ošetrovateľov pri tých osemsto býkoch. Práca s kŕmením je úplne mechanizovaná. Pojazdný kŕmny voz plní kŕmne žľaby po oboch stranách, keď sa má čistiť voľná plocha od hnoja, zase žiadne vidly, žiadne lopaty. Výkonná mašina. Zvieratá sa zavrú do maštale a výkonný stroj prejde po celej dĺžke výbehu a „vytlačí“ pred sebou hnoj na vybetónovanú plochu hnojiska, žiadne úniky, ekologicky čisto riešené. Prívrženci biochovu by mali radosť, keby to videli. Družstvo okrem toho vyváža na svoje polia veľké množstvá prírodného hnoja.

Mlieko živiteľkou

Na holstenizáciu (plemeno) stáda prešli vedome. „Je to plemeno špecializované na výrobu mlieka,“ vraví predseda družstva, „kravy chováme na dvoch hospodárskych dvoroch, na každom z nich máme vybudovanú centrálnu dojáreň. Na jednej dojárni máme možnosť dojiť naraz dvakrát desať kráv, na druhom dvore tridsať kráv súčasne. Aj kravy máme na voľnom ustajnení (nie sú priviazané) a najväčšou zmenou bola výživa týchto zvierat, špeciálnu pozornosť venujeme výrobe objemových krmív. Mali sme to šťastie, že ešte v roku 1992 sme si za neuveriteľne málo peňazí stihli zariadiť vlastnú miešareň krmív. Hoci do okresnej miešarne je to pár kilometrov, na čo by sme vozili zrno do poľnonákupu za humnom a hneď ho v inej podobe prinášali späť. Okrem kvalitných senáží a siláží sme sa teda pokúšali vyrábať aj nové krmivá, ktoré sú ešte na Slovensku doslova v plienkach. Napríklad spracovanie kukurice systémom LKS alebo výroba iných špeciálnych siláží, ktoré dávajú základ na to, aby sme mali veľa kvalitného mlieka. Miešareň máme na tej farme, kde máme najväčšiu spotrebu, kde máme ošípané a všetky sklady obilia. Ak poviem, že mlieko a tržby z neho predstavujú tretinu všetkých našich tržieb, tak si viete predstaviť, ako nám na tom záleží.“

Keď som sa pýtal predsedu družstva, čo im spôsobuje najväčšie problémy, poťažkal si na drahé úverovanie, viaznuce finančné toky, nízke nákupné ceny, drahé stroje a z toho vyplývajúcu nízku obnovu strojového parku, ale aj neskončený proces transformácie družstiev a vyrovnanie vlastníckych vzťahov.

Ivan Klačanský