Neisté sú cesty podnikania

Nedala sa odradiť, no možno neprežije

Zdenka Kováčiková z obce Čachtice v okrese Nové Mesto nad Váhom po odchode na invalidný dôchodok ostala vyradená z pracovného procesu doma. Po štyroch rokoch ju preradili na čiastočný invalidný dôchodok, poberala podporu z úradu práce. Nebola to však jej predstava o tom, ako strávi zbytok života mladá žena s deťmi, navyše boli potrebné financie na štandardné životné potreby rodiny. Darmo hľadala adekvátnu prácu, nemala šťastie. A tak jej neostalo nič iné, len využiť vyštudované remeslo vyučenej krajčírky a dať sa na neisté cesty podnikania. Pred tromi rokmi

začala s opravami

a úpravami odevov, pretože z vlastných skúseností vedela, že práve táto oblasť služieb je veľmi vyhľadávaná pre ich nedostatok a svoju malú firmu nazvala výstižne A-Z centrum. „Služby tohto charakteru by sa zišli všade, nie je to však oblasť, kde sa zarábajú tisíce a milióny, a tak sa málokto dá na túto tŕnistú cestu. Vedela som od začiatku, že zo mňa milionárka nikdy nebude,” konštatuje podnikateľka. V skromne, no prakticky a útulne zariadenej unimobunke, situovanej v centrálnej časti obce priamo na námestí spolu s ďalšími bunkami podnikateľov, šije a prešíva odevy, ale zároveň ponúka široký sortiment galantérneho tovaru, knihy, metrový textil v prípade šitia na zákazku, pretože len z opráv sa vyžiť nedá.

Zamestnáva jednu pracovníčku, predtým tiež evidovanú na úrade práce, s cieľom pomôcť jej i samej sebe. Vlastný priestor sa jej podarilo získať aj vďaka finančnej podpore úradu práce pre čiastočnú invaliditu, aj preto, že sa rozhodla pre nie každodennú oblasť poskytovaných a vyhľadávaných foriem služieb. „Vymieňame na bundách a rifliach zipsy, skracujeme a zužujeme odevy, hlavne sukne a nohavice, roboty je stále dosť. A keď ju nemáme,

šijeme na zákazku

predovšetkým saká, šaty, nohavice. Uprednostňujeme úpravy, tie zabezpečíme najneskôr do piatich dní a práve tie sú nosnou časťou našich aktivít, na zákazku si však niekedy treba počkať aj jeden-dva mesiace. Vyhľadávajú nás predovšetkým miestni obyvatelia, ale vďaka rozhlasovej relácii o mojej firme A-Z centrum sem zavítajú aj obyvatelia zo širšieho regiónu, ba stalo sa mi, že prišla pani z Radošinej, čo je pekných pár desiatok kilometrov.” Keďže doma mala šijacie stroje, nemusela na začiatku veľa investovať. Do nákupu tovaru pravidelne vkladá 30-tisíc Sk, musí však mať vždy dostatočnú finančnú zábezpeku na všetky potrebné odvody, čo jej pri malom obrate robí občas starosti.

Neľutuje teda, že vymenila pokoj a bezstarostnosť života doma za neistú pôdu pod nohami za podnikanie? „Doteraz som určite neoľutovala nič. Byť nezamestnaným a brať podporu tiež nie je jednoduché. Treba pravidelne úrad práce navštevovať, vyhľadávať možnosti zamestnania a nosiť overené potvrdenia. Len keby na nás zhora neváľali ďalšiu zodpovednosť a nové povinnosti. Za najväčší nedostatok považujem

obrovskú byrokraciu.

Pre jeden úrad nestačí jeden, ale päť, šesť papierov a potvrdení. Aby som ich zohnala, musím nechať rozrobené zákazky, prácu, ktorá ma živí, čím strácam príjem a zháňam potvrdenia aj jeden-dva dni. Za druhý najväčší problém považujem systém odvodov. Náš obrat je skutočne veľmi skromný, väčšinu financií pohltia odvody, na výplaty ostane veľmi málo. Prežívame len tak-tak. Možno ešte vydržíme rok-dva, všetko závisí od toho, čo nám pripravia v novelách zákonov. Napríklad, ak sa nás dotkne pripravovaný zákon o zvyšovaní odvodov pre podnikateľov, bude to už horšie, možno aj môj koniec,” konštatuje podnikateľka Zdenka Kováčiková, ktorá dokazuje svoju vnútornú silu a prioritný záujem pomáhať svojimi službami bez vidiny veľkých ziskov.

Zora Petrášová