Starostka už ničomu neverí

Desaťročná stavba kanalizácie bez konca

Obec Čachtice v okrese Nové Mesto nad Váhom má priam uprostred obce situovaný jeden z najvýdatnejších zdrojov pitnej vody v SR s výdatnosťou približne 260 l/s, ktorý zásobuje tri okresy - Nové Mesto nad Váhom, Trenčín, Myjavu. Obec však nemá vybudovanú kanalizáciu, takže pásma hygienickej ochrany z roku 1989 a z nich vyplývajúce obmedzenia zabraňujú v rozvoji tejto 750-ročnej lokality so zaujímavou históriou i prítomnosťou. V druhom pásme sa nachádza asi 300 rodinných domov, stavebné pozemky, námestie...

Obec s 3530 obyvateľmi sa snaží rozvíjať systematickými investičnými akciami. V roku 1994, hneď na začiatku volebného obdobia starostky Anny Ištokovej, ktorá si svoju pozíciu obhájila aj v ďalšom volebnom období, to bola generálna rekonštrukcia miestnej telefónnej siete, ku ktorej položili aj káblovú sieť v celkovom náklade 6 mil. Sk. Celá obec je plynofikovaná už od roku 1996. Pred tromi rokmi upravili zámkovou dlažbou námestie a vysadili ho zeleňou v náklade 8 mil. Sk, upravili fasádu fary za 0,5 mil. Sk, ktorá tvorí súčasť námestia, realizovali terénne úpravy areálu kostola z rezaného čachtického kameňa, v tomto roku práve úprava chodníkov zo zámkovej dlažby, ich odvodnenie a rekonštrukcia ciest vo dvoch lokalitách po položenej kanalizácii a prípojkách k domom pohltí najväčšiu časť rozpočtu vo výške 4 mil. Sk. Najväčším problémom obce je však chýbajúca kanalizácia a ochrana spomínaného zdroja pitnej vody. Keďže sympatická starostka je vo funkcii druhé volebné obdobie, predtým vyše 20 rokov pracovala na úrade, kde prešla všetkými funkciami, k situácii pristupuje reálne.

„Prvú etapu z trojetapovej akcie výstavby čistiarne odpadových vôd (ČOV) a kanalizácie začala budovať obec pred desiatimi rokmi. Spolu s druhou etapou by bola odkanalizovaná približne polovica obce, na tretiu nemáme ani projektovú dokumentáciu. Presunutím akcie na štát sa stali investorom Západoslovenské vodárne a kanalizácie, š. p., Bratislava, po poslednej legislatívnej zmene obec vstúpila do a. s. Trenčianske vodárne a kanalizácie, kde je združených 48 obcí. Za najdôležitejší moment považujem odštátnenie tejto rozostavanej investičnej akcie, ktorá už pohltila 38 mil. Sk na obec. Vybudovaná je už totiž ČOV, ktorú momentálne len strážime, hoci nám nepatrí. Od radiátorov cez kotol ústredného kúrenia až po vypínače bola opakovane vykradnutá. Stráženie cudzieho majetku obcou mesačne predstavuje 30 tis. Sk. Pomaly strácam nádej, že sa nám podarí zohnať potrebnú sumu aspoň na sfunkčnenie tých častí, ktoré sú už vybudované, čo predstavuje asi 15 mil. Sk, aby sa využívala aj ČOV. A keďže s celou akciou sa začalo pred desiatimi rokmi, aj to, čo je vybudované, dnes je už zastarané. Nielen naša obec, ale ani iné obce a mestá nie sú v žiadnom prípade schopné z vlastných prostriedkov budovať takéto náročné projekty. Pred šiestimi rokmi sme mali v rozpočte približne 20 mil. Sk, v tomto roku už necelých 12 mil. Sk. Pritom máme na starosti napríklad 30 km miestnych komunikácií, zimné posypy, ich údržba a osvetlenie zaťažujú rozpočet. Vyjdeme len tak-tak,“ hovorí starostka Čachtíc. Má pravdu. Veď v rozpočte každoročne narastajú napríklad náklady na vývoz tuhého komunálneho odpadu, keďže pre ochranu vodného zdroja nie je možné prevádzkovať vlastnú skládku. Vlani táto kapitola predstavovala 700 tis., v tomto roku predpokladajú aj viac. Každoročne sa z rozpočtu vyčleňuje aj suma pre 24-miestnu základnú školu, dve materské školy a základnú umeleckú školu, ktorú navštevuje asi 120 detí. Na každé dieťa v materskej škole napríklad mesačne prispievajú 100 Sk, čo je asi 200 tis. Sk ročne. V obci úspešne pôsobí viacero podnikateľských subjektov, ktoré sú dokonca ochotné podporovať aktivity a projekty miestnej samosprávy. Podľa A. Ištolovej si najviac cení podporu prosperujúceho Poľnohospodárskeho družstva Čachtice, klampiarskej firmy Kollár-Jurčík-Gombarčík, ktorá napríklad zakúpila v hodnote 200 tis. Sk dlažbu na chodníky.

Zora Petrášová