Ide o formuláciu cieľov a ich zabezpečenie

Pre medzinárodné prostredie je typický profesionálny prístup

V diskusii o manažmente a úlohe manažérov v športe by bolo vhodné najprv uviesť niekoľko všeobecných poznatkov. Manažment možno chápať z troch hľadísk. Jeden predstavuje manažment ako proces. Ide o praktickú činnosť, ktorej základom je plánovanie, organizovanie, vedenie ľudí a kontrola. Druhé hľadisko predstavuje manažment ako vednú disciplínu. Na základe výskumu sa získavajú nové a obohacujú existujúce poznatky, čím sa zabezpečuje ďalší rozvoj manažmentu. Tretie hľadisko chápe manažment ako profesiu. Dôležitým predpokladom úspešnej manažérskej práce je špecializovaná odborná príprava manažérov. Všetky tri hľadiská sú vzájomne prepojené a v tomto zmysle je organizované aj štúdium na Fakulte managementu Univerzity Komenského, ako aj na fakultách podobného zamerania v hospodársky vyspelých krajinách. Z témy diskusie o úlohe manažéra v športe vyplýva, že by sme sa mali zamerať na manažment ako proces.

Manažment ako proces je formulovanie cieľov a ich efektívne dosahovanie na základe koordinácie činnosti ľudí. Ide o praktickú činnosť manažéra v každej organizácii vrátane tých, ktoré fungujú v oblasti športu. Pre manažment v každej organizácii by mali byť typické tieto činnosti:

- stanovenie cieľov organizácie,

- efektívne dosahovanie týchto cieľov,

- koordinácia činnosti ľudí.

Integrálnou súčasťou manažmentu organizácie je personálny, finančný, operačný a marketing manažment. Tieto súčasti sú dôležitým predpokladom pre úspešnú realizáciu uvedených činností. Ich význam pre úspešnú činnosť organizácie sa zvykne porovnávať s úlohou štyroch kolies pri automobile. Tak ako pre automobil sú potrebné štyri kolesá, tak pre manažment organizácie je potrebné zabezpečiť fungovanie uvedených súčastí manažmentu. Športová organizácia to sú predovšetkým ľudia. Jej personálny manažment má zabezpečiť dve najdôležitejšie úlohy:

- potrebný počet ľudí v požadovanej štruktúre,

- motiváciu týchto ľudí.

Manažment ľudí

Nevyhnutným predpokladom fungovania športovej organizácie sú financie. Na to je nevyhnutné zabezpečiť fungovanie finančného manažmentu. Operačný manažment sa vzťahuje na spôsob, akým sú jednotlivé činnosti organizované. Špecifickým príkladom by mohla byť organizácia športových podujatí. Napokon je tu marketing, ktorého úlohou je realizovať výsledky činnosti organizácie na trhu. V prípade športovej organizácie trh obyčajne predstavuje divák. Manažér v športovej organizácii by mal formulovať ciele a zabezpečiť ich efektívne splnenie. Nevyhnutnou podmienkou pritom je spôsobilosť pracovať s ľuďmi, pretože manažment je manažment ľudí, nie vecí. Práca s ľuďmi sa všeobecne považuje za jednu z najnáročnejších činností. Z čoho vyplýva náročnosť práce s ľuďmi? Čo to vlastne znamená viesť ľudí? Odpovede na tieto otázky sú dôležité pre každého manažéra, lebo bez ľudí nie je možné dosiahnuť stanovený cieľ. Ich význam sa pravdepodobne ešte zvyšuje v prípade manažérov v športe. Čo je na príčine, že národný hokejový tím zložený z najlepších hokejistov pôsobiacich v popredných kluboch NHL zlyhá na turnaji majstrovstiev sveta (pozri ruský tím)? Po neúspešných výsledkoch športového tímu vedenie klubu - ako prvý krok k náprave - odvoláva trénera. Je tento tréner nevyhnutne nespôsobilý, keď zohľadníme skutočnosť, že vzápätí môže úspešne pôsobiť v inom klube?

Predstavy o cieľoch

Náročnosť práce s ľuďmi vyplýva zo skutočnosti, že manažér od nich žiada, aby vykonávali tie činnosti, ktoré on považuje za nevyhnutné v záujme dosiahnutia cieľa. Tým od nich súčasne žiada, aby podriadili vlastné ciele tým cieľom, ktoré on definoval. Každá osobnosť však môže mať vlastnú predstavu nielen o cieľoch, ale aj o spôsobe ich dosiahnutia. To je najčastejšou príčinou vzniku konfliktov. V skutočnosti neexistujú organizácie, v ktorých nevznikajú konflikty. Rozdiel medzi organizáciami je len v spôsobilosti, resp. nespôsobilosti ich manažérov tieto konflikty riešiť. Preto podstatu vedenia ľudí tvorí spôsobilosť ovplyvniť ich konanie tak, aby smerovalo k dosiahnutiu stanoveného cieľa. Ide tu o schopnosť manažéra motivovať a komunikovať s ľuďmi.

Ak v manažmente v oblasti športu spomenieme slovo motivácia, v predstave väčšiny ľudí sa objavia peniaze. Tie nepochybne hrajú veľmi dôležitú úlohu. Lenže peniaze nie sú jediným motivačným činiteľom tak v pracovnej činnosti, ako aj v športe. Bolo by naivné očakávať, že na základe dvojnásobného zvýšenia platov pracovníkom sa dvojnásobne zvýši ich produktivita. S najväčšou pravdepodobnosťou sa vôbec nezmení. Analogickú situáciu možno predpokladať aj v oblasti športu. Preto pri motivácii je potrebné využívať aj motivačný účinok iných činiteľov. V tej súvislosti si spomínam na príhodu, ktorá sa stala pred pár rokmi v univerzitnom tíme amerického futbalu. Po prehratom zápase sa tréner zastavil v šatni svojho tímu a zverencom pokojným hlasom povedal: „Boys, nič si z toho nerobte, nebyť vás, tak v dnešnom zápase by súper v žiadnom prípade nevyhral.“ Je zaujímavé, že nikto z členov tímu nepovažoval túto vetu za posmech. Ani tréner nemal v úmysle ich zosmiešniť. Manažéri vedia, resp. by mali vedieť, že nie každého človeka možno motivovať tým istým spôsobom. Rovnako platí aj to, že ten istý motivačný činiteľ nevyvoláva rovnaký motivačný efekt u každého jednotlivca. Manažér by mal poznať, čo motivuje jeho ľudí. Zdá sa, že spomínaný tréner futbalového družstva to vedel, pretože v ďalšej súťaži si počínalo veľmi úspešne.

Ak zhrnieme uvedené poznatky, môžeme vytvoriť záver, že manažment každej organizácie vrátane športových si vyžaduje profesionálny prístup. V minulosti sa v našej krajine - hlavne v oblasti športu - dlhé roky umelo vytvárala bariéra pred profesionálnym prístupom k manažmentu. Tento príspevok nemá ambície posudzovať amaterizmus verzus profesionalizmus v športe. Faktom ostáva, že manažment v oblasti športu si vyžaduje profesionálny prístup už z toho dôvodu, aby naše organizácie mohli úspešne pôsobiť v medzinárodnom prostredí, ktoré je pre šport typické. A pre medzinárodné prostredie je zase typický profesionálny prístup.

Prof. Ing. Ján Rudy, PhD.,

Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave