Registrové súdy sú motivované protizákonne

Čo robili a čoho sa báli kompetentní doteraz, dlhé dva roky po voľbách?

Ak za posledné dva roky osem súdov zodpovedných za registráciu obchodných spoločností dostalo 81 761 návrhov na zápis, je to fiasko slovenského súdnictva a vlády vôbec. Neznižuje ho ani skutočnosť, že väčšina z nich, asi 60-tisíc sa týka povinného zápisu spoločností s ručením obmedzeným v súvislosti so zvýšením základného imania zo 100- na 200-tisíc. Ako môže vôbec niekto vážne myslieť to, že osem súdov a na nich 30 až 40 ľudí bude reálne vybavovať takúto rozsiahlu agendu? Táto otázka mala rezonovať v hlavách kompetentných už pred niekoľkými rokmi, keď si do programového vyhlásenia dávali vstup zahraničného kapitálu ako prioritu. Doteraz, dva roky po voľbách, na jej vyriešenie nič neurobili. Ak sa predseda vlády, ministri a ďalší kompetentní dovolávajú za tejto situácie vstupu zahraničného kapitálu, tak buď o tejto skutočnosti dva roky po voľbách nevedia, a teda nie sú kompetentní, alebo sú jednoducho dobrodruhovia. Veď na jednej strane propagujeme SR na EXPO 2000, čo nie je lacná záležitosť, vydávame propagačné materiály o Slovensku, budujeme inštitúcie v zahraničí na tento účel, a pritom súčasne fakticky bránime vstupu zahraničného kapitálu na Slovensko, potom ide o vyhodené peniaze. Takýto stav totiž zahraničných investorov odstrašuje a priam nabáda ku korupcii. Zahraničné spoločnosti sa - podľa materiálu ministerstva hospodárstva - ňou ani netaja. Takmer každý oslovený zahraničný investor, ktorý pôsobí na Slovensku a oslovila ho agentúra FIAS, uviedol, že ak postupoval pri registrácii obchodnej spoločnosti riadnou cestou, vznik spoločnosti vrátane získania živnostenského povolenia alebo iného oprávnenia trval dva až šesť mesiacov. Naopak, ak „motivovali“ registrový súd, celá záležitosť bola vybavená za dva-tri týždne. Môžeme ešte za tejto situácie hovoriť o slovenskom súdnictve bez korupcie? Na porovnanie, registre v niektorých postkomunistických krajinách sú schopné vybaviť túto záležitosť za dva dni! A vedia prečo. Veď mnohé obchody sú príležitostné (pritom nie nelegálne) a spoločnosti vznikajú na ich potreby. Aj z nich sa odvádzajú odvody a dane štátu. SR však o ne vlastnou vinou dochádza.

Čoho sa bojíme?

Podnikatelia dlhé roky navrhujú, a túto myšlienku si konečne osvojilo aj ministerstvo hospodárstva, zaviesť zvýšené súdne poplatky v závislosti od rýchlosti vykonania zápisu v obchodnom registri. Je to návrh rozumný, v zahraničí bežný. Len na Slovensku dosiaľ nerealizovaný a nerealizovateľný. Minister spravodlivosti J. Čarnogurský v tomto prípade vidí problém (prezentoval ho aj na zhromaždení Hospodárskeho klubu NEF) v tom, čo sa vraj stane, ak súdy stanovený termín po zaplatení zvýšeného poplatku nedokážu dodržať? Podľa neho by vracanie poplatku bolo administratívne náročné...Je zvláštne, že sa takejto myšlienky vzdávame vopred, pričom doterajšie skúsenosti ukazujú - a problém registrácie spočíva najmä v overení predložených dokladov - že sa to dá stihnúť, ak sú súdy „motivované“ nelegálnou cestou. Namiesto takýchto jalových úvah už mohli na registrové súdy prijať nových pracovníkov a zaplatiť ich z peňazí, ktoré získajú za zrýchlené zápisy. To by odbúralo nelegálnu motiváciu a nahradilo ju legálnymi zdrojmi rezortu, prípadne štátneho rozpočtu. Ale to, akoby si naši kompetentní neželali.

Nad rámec

Nie všetky návrhy MH SR na riešenie tejto katastrofickej situácie sú racionálne a veci prospešné. Navrhuje zaviesť zbierku listín pri obchodnom registri, aby mal každý prístup nielen k informáciám, ktoré sú v ňom zapísané, ale aj k zdrojom takýchto informácií. Medzi ne patrí napríklad spoločenská zmluva spoločností. Tá je však internou záležitosťou každej firmy (napríklad stanovuje spôsob delenia zisku a ďalší interné veci), pri ktorých nie je dôvod, aby boli verejne prístupné. Takýto návrh MH SR teda ide nad rámec potrebných informácií, ktoré má poskytovať obchodný register. Posledné týždne ukázali, že zavádzaním elektronickej podoby obchodného registra vyriešime jeden problém - informovanosti. Druhý, dĺžka trvania zápisu do obchodného registra, zostáva zatiaľ nedotknutý a vláda si ho prenesie do tretieho roku svojho pôsobenia.

Peter Višváder

Katarína Šimková