Smrteľná infekcia nastane z plynu?

Peter Kasalovský

Ministerka financií B. Schmögnerová odporučila podnikateľskej sfére, aby vytvorila „tlak", inak povedané niečo ako hnutie odporu proti návrhu Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) zvýšiť cenu plynu. Návrh zdôvodňuje zvýšením jeho nákupnej ceny, pričom zachovanie súčasnej ceny by ho vyšlo na 8 mld. Sk. Bez nároku spomenúť si na všetky aspekty ministerkinho odporúčania, majme na pamäti prioritne vládny záväzok, že sa do konca tohto roka ceny plynu zvyšovať nebudú.

Z uvedeného náčrtu problému a celého radu sprievodných vyjadrení zo strany lobistov za vyššiu cenu plynu pre hospodárske subjekty, ale aj pre domácnosti a zo strany jej odporcov vyplýva, že nastal čas takmer vojnový. Problém ceny plynu je totiž kardinálny. Ak by sa zvýšila podľa návrhu SPP, tak dosahy na hospodárstvo a celú spoločnosť by sa stali povestným hrobárom súčasnej koalície, pričom by sa už akurát dosť decimovaná SDĽ vytratila z politickej scény až do svojej sebaobnovy.

Má SPP pred privatizáciou také „vnútorné rezervy“, aby mohol fungovať so súčasnými cenami svojej produkcie?! Dalo by sa povedať, že je to takmer hamletovská otázka. Podľa ministerky B. Schmögnerovej áno, ale nateraz diplomaticky neodmieta pohyb ceny plynu v roku 2001. Prečo však to odporúčanie podnikateľom, tak jedinečné, keďže jeho autorkou je členka vlády?! Že by Slovenský plynárenský priemysel nebol stále štátnym podnikom kontrolovaným ministerstvom hospodárstva?

Je to minister hospodárstva Ľ. Harach a generálny riaditeľ SPP P. Kinčeš, ktorí by predsa mali vedieť, alebo aspoň tušiť, či navrhnuté zvýšenie ceny plynu je nevyhnutné. Napokon, taký návrh, ktorého politický dosah sa rovná doslova, a tiež neodvolateľne smrteľnej infekcii, sa nevyrába na víkendovej párty, ale musí byť zdôvodnený. Nepochybujem, že tento aspekt vnímajú obidvaja menovaní, a musia si stáť aj za tým, že v SPP nie sú také „vnútorné rezervy“, ktoré by dovoľovali správať sa inak.

Ako sa ubrániť pred takým aktom, ktorý v konečnom dôsledku rozloží hospodársky organizmus a prispeje k ďalšiemu poklesu kvality života? Podnikateľským rebelstvom podľa odporúčania B. Schmögnerovej alebo odložením problému na prvé dni nového roka?! Mohli by sme však požiadať, ba či skôr poprosiť producentov plynu a zároveň aj ropy, aby láskavo pristúpili kvôli nám k zníženiu ich cien na svetových trhoch. Akosi nepočuť, že by sa na takýto krok a politiku pripravovali naši „ekonomickí ministri“.

Je tu ešte jedna možnosť, že by takpovediac zamrzlo na dlhší čas (najlepšie navždy) hospodárstvo Spojených štátov, aby sa americký dolár ráčil znižovať až ponižovať aj oproti našej korune. Takéto úvahy by mohli naznačiť, že nie sme zdravotne a najmä psychicky v poriadku. To nám však nehrozí na rozdiel od našich politikov, z ktorých viacerí majú radosť z nových hier: na pštrosov (kto dlhšie vydrží s hlavou v piesku) a na odpudzovačov horúcich gaštanov (kto dlhšie vydrží vyhnúť sa riešeniam problémov).

Je zrejmé, že aj táto vláda sa bude musieť vyrovnať s tým, že za jej vládnutia nedôjde k tomu, aby sa väčšine občanov žilo lepšie. Možno odolá návrhu zvýšiť ceny plynu v tomto čase, ale v záujme prežitia sa musí správať trhovo a nájsť riešenie, ktorým možno zmierniť vývoj nákupných cien plynu a iných pre spoločnosť a jej hospodárstvo životne dôležitých energií. Prirodzene, že riešením nemôže byť spomínané odporúčanie ministerky B. Schmögnerovej, tobôž nie ďalšie daňové zaťaženie či reštrikcia.

Asi sme dospeli do takej situácie, keď hospodárska sféra by mala zatlačiť na vládu a vyžadovať od nej včasné a prijateľné riešenia nielen spomínanej ceny plynu. Aj preto, že vládny záväzok sa totiž javí za danej situácie ako nezmyselný...

Peter Kasalovský