Agrokomplex nie je čierna diera

Pred vstupom treba urobiť poriadok vo financiách

Klesajúce objemy výnosov a pokračujúce roztváranie sa cenových nožníc, keď ceny vstupov v posledných dvoch-troch rokoch rastú o 6 - 9 % rýchlejšie ako ceny poľnohospodárskych výrobkov, spôsobujú slovenskému agrosektoru značné problémy. Chlebové odvetvie by potrebovalo pokoj, aby sa mohlo dôkladne pripraviť na nové podmienky, ktoré ho čakajú po vstupe Slovenska do EÚ. Namiesto toho však musí čeliť rôznym útokom, ktoré ho - bez ohľadu na ich skutočnú motiváciu - zbytočne oslabujú.

Neodškriepiteľnou skutočnosťou je, že v predvstupovom období sa budú musieť zotaviť nákupné ceny agrárnych produktov, ktorých rast bol za posledných desať rokov zhruba trikrát nižší, ako dynamika cenového vývoja rozhodujúcich vstupov. V uplynulom roku si napríklad agropodnikatelia mohli z predaja produkcie zabezpečiť potrebné vstupy iba na 59 percent. Hoci došlo k medziročnej úspore nákladov, tržby za vlastné výrobky pokryli iba 63 % nákladov na prevádzku. Je jasné, že v čase vstupu Slovenska do EÚ budú musieť byť nákupné ceny agroproduktov vyššie. A to aj napriek tomu, že v rámci približovacieho procesu sa očakáva cenový pokles v súčasných krajinách EÚ. Potreba vyrovnávať krok s Európskou úniou sa najčastejšie spomína v súvislosti so zvyšovaním cien iných výrobkov. Určite to však nie je tak, pretože poľnohospodárstvo a potravinárstvo sú organické súčasti ekonomiky a EÚ na ne vynakladá až polovicu svojho rozpočtu. V našich podmienkach je dôležité nájsť správnu kombináciu rastu cenových a mimocenových úhrad agrárnej produkcie, ktorá sa musí vymaniť z červených čísel, pretože permanentne stratová nemôže byť žiadna podnikateľská aktivita. Pokles úverovej zadlženosti, ktorý konštatuje aj aktuálna Zelená správa, nie je výsledkom lepšej tvorby vlastných zdrojov v prvovýrobe. Naopak, bankové úvery sa pre podnikateľské subjekty stali také drahé, že väčšinou si ich jednoducho nemôžu dovoliť.

Pokiaľ ide o dotácie, opäť si treba všimnúť vlaňajšok, keď sa ich objem medziročne znížil o 10 percent. Z pôvodne schválenej sumy 8,545 mld. Sk totiž napokon agrárny sektor dostal 7,644 mld. Sk, pričom z toho sa ešte 186 mil. Sk použilo na úhradu zmluvného objemu z predchádzajúceho roka. Aj tieto údaje by sa mala verejnosť dozvedieť, nie iba „ohromujúce“ čísla, z ktorých sa bez primeraného vysvetlenia naozaj môže zdať, že poľnohospodárstvo je veľkým požieračom štátnych peňazí, ktoré sa v ňom strácajú ako v kozmickej čiernej diere.

Vladimír Turanský