Uťahovanie vojenského korzetu

Nových päť dohôd Izraela s USA má varovať Arafata

Stredajšie stretnutie prezidenta USA B. Clintona s izraelským premiérom Ehudom Barakom, ktorý si vraj nenájde čas na rozhovory s palestínskym prezidentom Jásirom Arafatom, nebude len o blízkovýchodnom procese či o varovných slovách vysokého predstaviteľa Pentagónu o „pripravovanom útoku irackých balistických rakiet na Izrael, ktorý tak chce využiť americkú predvolebnú kampaň“, ale opäť a najmä o zošnurovávaní americko-izraelského vojenského korzetu. Napriek tomu, že Clinton prisľúbil už dávnejšie americkú odmenu za stiahnutie sa Izraela z Libanonu (ktorá vykryje polovicu vtedajších izraelských výdavkov), boli to viac-menej len nejasné predstavy. Špeciálny balík pomoci pre izraelské obranné sily, ktorý je pre Baraka v New Yorku prichystaný a obsahuje vcelku päť bezpečnostných dohôd, je možno prekvapením pre Arafata. Hoci so svojím plánom vyhlásiť samostatný štát neuspel ani na Západe, ani na Ďalekom východe, presné načasovanie izraelsko-americkej schôdzky je jasným signálom, čo by nasledovalo, a ako sa na celú záležitosť pozerá hlavný sponzor - USA.

Prvá dohoda totiž jasne stanovuje postavenie Izraela ako strategického partnera USA a zároveň zaväzuje Spojené štáty, aby zabezpečili Izraelu možnosť „ubrániť sa vlastnými prostriedkami“, čím mu poskytnú na to aj príslušné kapacity. Tým vlastne dohoda nahrádza predchádzajúcu z roku 1988 o strategickej spolupráci medzi oboma krajinami.

Špeciálny balík pomoci pre izraelské obranné sily, tvoriaci obsah druhého dokumentu, by mal, ako zdôraznil ešte minulý mesiac sám Clinton, pomôcť židovskému štátu odolať nástrahám 21. storočia. Veľkosť pomoci mala byť pôvodne závislá od výšky pokroku, ktorý by Izrael dosiahol v rokovaniach s Palestínčanmi (najmä pre Kongres, ktorý by pomoc rýchlejšie odklepol), mala by obsahovať financovanie modernizácie obranných síl, najmä zariadení na ničenie rakiet za letu, zasiahnutie odpálených rakiet na dlhý dolet atď.

Čiastočná kompenzácia v hodnote 150 mil. USD za spomínané stiahnutie sa krajiny z južného Libanonu je tretím dokumentom. Ďalším je Dohoda o konzultáciách a kontrole nad predajom zbraní. Dôvod na to je jasný - USA si budú isté, že židovský štát bez ich súhlasu nebude ani len prerokúvať vojenské obchody s Čínou, Ruskom, Indiou či Pakistanom, ktoré USA zaradili medzi „štáty vyvolávajúce určité obavy" (Albrightovej zmäkčenie termínu). A aj keď predstaviteľ izraelskej vlády podotkol, že krajina takúto dohodu neiniciovala, „Spojené štáty nám za to ponúkajú pomoc a my potrebujeme dodatočné technológie".

No a Memorandum o porozumení sa týka upevnenia vojenskej pomoci na budúce roky, čím by (vzhľadom na silnú židovskú loby v Spojených štátoch skutočne len teoreticky) ani po odchode Clintona z úradu nemal byť ohrozený plynulý tok peňazí z USA na vojenskú pomoc dosahujúci 2,4 mld. USD ročne.

Takže aj keď Barak výkony nepodá, dohody sú „za kroky guráže počas rokovaní v Camp Davide“ (Clinton) a ponaučením pre Arafata, že by zrejme ani v budúcnosti nemal hnevať myšlienkami o samostatnom štáte svojich silnejších kolegov. Alebo, že by stredajšie stretnutie a podpis dokumentov bola skutočne len strategická zhoda náhod?

Slávka Blazseková