Optimisticky, ale tiež s vážnymi výhradami

Názory na výsledky ekonomickej reformy prebiehajúcej už niekoľko rokov u nás, ale aj v ostatných tzv. postkomunistických krajinách, sa často značne líšia. A to nielen z hľadiska obyvateľov reformujúcej sa krajiny, ktorí väčšinou až s istým oneskorením pozitívne pocítia rastúcu výkonnosť ekonomiky, premietnu sa do makroekonomických čísel renomovaných odborníkov. Najnovšie prognózy ekonomického rastu v transformujúcich sa krajinách rakúskej Bank Austria sú však relatívne optimistické. Najvýraznejší rast - v tomto roku - 4,6 % a v budúcom 4,9 % - experti očakávajú v Poľsku, Maďarsku, Slovinsku a Estónsku. Motorom ich vyššieho rastu by mala byť osobná, teda domáca spotreba. Treba však vziať do úvahy, že príjmy obyvateľstva, ako aj výkonnosť ekonomiky týchto krajín sú hlboko pod úrovňou vyspelých krajín. A to napriek tomu, že naša vzdelanostná úroveň dosahuje vysoké štandardy.

Hrubý domáci produkt Slovenska by mal podľa prognózy v tomto roku narásť o 2 % a v budúcom o 2,5 %, čím sa SR zaradí až do poslednej tretiny reformujúcich sa krajín. Navyše, keďže súčasná vláda zaviedla tvrdý úsporný kurz, motorom rastu nebude rastúca osobná spotreba. Tieňom ekonomického rastu, a to nielen na Slovensku, je vysoká inflácia a nezamestnanosť, ktorá by sa v SR mala pohybovať blízko 20 %. Miera inflácie v SR by podľa revidovaného menového programu NBS mala koncom roka mať jednocifernú hodnotu, pričom túto úroveň možno podľa doterajšieho vývoja považovať za reálnu. Ohroziť by ju mohlo nielen zvýšenie cien plynu, ktoré zatiaľ ministerstvo financií odmieta, ale aj vývoj cien ropy na svetových trhoch. Tie budú mať popri politickej stabilite (či nestabilite) aj nezanedbateľný vplyv na kurz domácej meny oproti USD. Za ropu sa totiž platí americkými dolármi, čo, samozrejme, vyvoláva zvýšený dopyt po tejto mene, a teda aj rast jej kurzu oproti ostatným menám. Ak navyše vezmeme do úvahy, že podstatná časť nášho exportu smeruje do krajín EÚ, ktorej ekonomika je výrazne citlivá na cenu ropy, tak tieto problémy sa môžu ešte umocniť. Pritom treba vziať do úvahy aj obavy, či sa ekonomika eurozóny dokáže vyrovnať so zvýšením základných úrokových sadzieb, k čomu pristúpila koncom uplynulého týždňa Európska centrálna banka.

Anton Legéň