Neprijateľný sudca Harabin?

Komentuje Peter Višváder

Pondelková diskusia v relácii SITO TV Markíza medzi predsedom Najvyššieho súdu SR Š. Harabinom a ministrom spravodlivosti J. Čarnogurským nebola v ostatných dňoch prvou výmenou názorov oboch rozhádaných predstaviteľov justície. Hoci vláda návrh na odvolanie Š. Harabina už schválila, v pondelok minister opäť nedokázal verejnosti predložiť konkrétne argumenty, ktorými by vierohodne podoprel svoje kroky. Tvrdenia, že Š. Harabin už nie je morálnou a odbornou autoritou, je veľmi vágne a pohybuje sa v pocitovej rovine osoby občana J. Čarnogurského. Celé súdnictvo a justícia vôbec by malo byť postavené na faktoch, vecných dôkazoch a argumentoch, ale najmä odbornosti a nezávislosti. O to viac by takéto inštrumenty mal používať jeho špičkový predstaviteľ - minister.

Isteže, na odvolanie predsedu NS SR stačí parlamentná väčšina. Tým bude politickej kultúre urobené zadosť. Vo vzduchu však zostáva visieť morálka a stabilita tohto postu, do ktorého bol predsa Š. Harabin zvolený na zákonom určené obdobie. Bez ohľadu na to, ako a kedy sa zmení vláda. Ak si uvedomíme, že Š. Harabin bol na tento post nominovaný Slovenskou národnou stranou, záujem kabinetu M. Dzurindu o jeho výmenu by sa ľudsky aj politicky dal pochopiť. Ale iba do tej miery, keby sa realizoval na základe jasných, preukázaných a vecných argumentov. To sa však zatiaľ nestalo. „Stranícke“ vybavovanie účtov justícii, ktorá je vôbec na akékoľvek zásahy zvonku veľmi citlivá, nesvedčia a ešte viac ako doteraz ju v očiach verejnosti spochybňujú. Príznačné pre nekonečné a verejnosť azda nezaujímavé a odborne už vôbec nepochopiteľné diskusie Š. Harabina a J. Čarnogurského sa stalo aj to, že kým minister začína vety slovami: vy ste mali urobiť to či ono, odpoveďou mu je: povedzte mi, ktorý zákon mi to ukladá. Na to minister zatiaľ neodpovedal. O čo teda ide?

R. Fico v pondelok ukázal, že je vyspelý politik a dobrý rečník. Počkal, kým si J. Čarnogurský a Š. Harabin stúpia na otlak, a potom z nadhľadu profitoval, keď hovoril o sporoch súdnej a výkonnej moci, o obsadzovaní postov na súdoch politickými štruktúrami KDH a koalície. A mal pravdu. O tom to presne je. Š. Harabinovi možno pripísať, že presadil osamostatnenie rozpočtovej kapitoly Najvyššieho súdu SR (doteraz o týchto peniazoch rozhodoval minister spravodlivosti), chce samostatné priestory dôstojné pre výkon samostatného súdnictva, minulý rok sa postavil proti vládou presadenému schváleniu platov sudcov a stále žiada nové a nové (potrebné) finančné prostriedky na zabezpečenie efektívnej prevádzky NS SR. Že by to ministra nahnevalo...?