Keď chýba logika

Komentuje Ľudmila Koníková

Novopečený minister zdravotníctva Roman Kováč oboznámil v týchto dňoch riaditeľov zdravotníckych zariadení s projektom Ako ďalej v transformácii zdravotníctva. Zdôraznil dva kroky: zodpovednosť riaditeľov za ekonomiku a otázku hodnotenia kvality práce lekárov. Škoda len, že riaditeľom pritom neporadil aj to, ako ju majú sledovať, a najmä podľa akých kritérií merať. Pacient ťažko posúdi odbornosť lekára, vníma len ochotu personálu a dostupnosť služieb. A aj úroveň odbornej kontroly je diskutabilná. Nielen preto, že riaditelia sú zvyčajne špecialisti v určitom odbore a je ťažké predstaviť si ako napríklad oftalmológ, do funkcie možno vybraný podľa straníckeho trička, kontroluje napríklad kvalitu práce kardiochiruga. Ale najmä preto, že pojmy kvalitne - kvalitnejšie a - najkvalitnejšie v medicíne neexistujú. Lekár by mal vždy pracovať na plný výkon, hoci omyly ani tu nie sú vylúčené. Za tie sa však kruto platí a každé zlyhanie ohrozuje život alebo zdravie pacienta. Preto ministrovi možno odporučiť: aj s dobre myslenými frázami treba narábať opatrne.

S ekonomikou to tiež nebudú mať riaditelia jednoduché. Nielen preto, že vo vyspelých krajinách riadia nemocnice manažéri s finančným vzdelaním. Problém je najmä v praktikách výkonnej moci používaných v našom štáte. Keď napríklad vláda nedávno rozhodla o zvýšení platov pracovníkov v štátnych zdravotníckych zariadeniach o 4 % s účinnosťou od 1. 7. 2000, bolo to bez pokrytia finančnými prostriedkami. A tak v niektorých nemocniciach, aby riaditelia dodržali legislatívu, siahli pracovníkom na osobné ohodnotenie a „zvýšili“ im základné platy.