Nemusia sa radiť so straníckymi sekretariátmi

Je nemravné, ak po celoživotnej práci a odvádzaní daní treba platiť ďalšie dane

Parlamentné prázdniny, ako hovorí, využil úvahami, čo by náš právny poriadok potreboval v nasledujúcich dvoch rokoch, počas druhého polčasu vládnutia tejto koalície. Zamýšľal sa nad tým, čo by bolo žiaduce a vo verejnom záujme právne upraviť. V dovolenkovom čase si tak stanovil asi dva tucty legislatívnych tém, ktoré sa dajú zhrnúť do troch skupín... O svojich doterajších, ale najmä budúcich legislatívnych aktivitách v Národnej rade SR i ďalších otázkach politiky sme sa porozprávali s poslancom NR SR a predsedom Demokratickej strany, ministrom vnútra bývalej federálnej vlády Jánom Langošom.

Ako uviedol, prvou skupinou sú zákony na boj proti korupcii a organizovanému zločinu a proti zneužívaniu právomoci verejných činiteľov. Druhou skupinou podľa neho potrebných zákonov sú na ochranu súkromného vlastníctva a treťou oblasťou, v ktorej treba upraviť právne vzťahy, sú zákony na ochranu národnej bezpečnosti a na ochranu života a majetku občanov.

Prečo ste zvolili takýto široký záber? Nemalo by to byť aj záležitosťou vlády?

- Tieto právne úpravy od vlády neočakávam. Vláda v priebehu dvoch rokov nebude schopná takéto zákony pripraviť. Teda musia nastúpiť naše parlamentné iniciatívy. Všetky predstavy, ktoré sa budem snažiť presadiť v Národnej rade, majú taký charakter, že

nebudú vyžadovať

od poslancov, aby sa radili so svojimi straníckymi sekretariátmi, ale len so svojím svedomím.

Myslíte si, že politické strany sa dobrovoľne vzdajú vplyvu na svojich zástupcov v parlamente?

- V tomto prípade by som si to osobitne želal, aj keď nemám ilúzie. Prvým mojím návrhom bude totiž malá zmena v poslaneckej novele ústavy, ktorou by som chcel zrušiť imunitu poslancov Národnej rady SR vo vzťahu k ich prípadnej trestnej zodpovednosti. Rozprával som sa s viacerými poslancami, autormi návrhu novely ústavy. Nikto nebol proti, ale každý povedal, že „nebola taká požiadavka”. Ja na to môžem odpovedať len tým, že takýmto spôsobom by sa poslanec vyjadrovať nemal. To môže povedať len štátny úradník.

Zdá sa mi však, že poslanci ignorujú tento dôležitý a vážny verejný záujem, pristupujú k problému príliš opatrnícky, akoby mali obavy.

- Táto zmena je naozaj vo verejnom záujme. Imunita nesmie chrániť poslancov pred trestnou zodpovednosťou. Čiže poslanec by nemal byť imúnny pred všetkými činmi, ktoré sú trestnými činmi podľa Trestného zákona a priestupkami podľa zákona o priestupkoch, ktorých sa dopustil, alebo je podozrivý, že sa ich dopustil mimo parlamentnej pôdy. Teda chcem dosiahnuť to, aby bolo možné začať

trestne stíhať

poslanca bez súhlasu snemovne. Imunita má chrániť osobnú slobodu poslanca. Považujem však za správne, aby v ústave ostalo, že poslanca je možné vydať do väzby len so súhlasom Národnej rady SR. Na všetko ostatné by sa mal vzťahovať len Trestný poriadok a Trestný zákon a právomoci orgánov činných v trestnom konaní. Ak nezískam s týmto návrhom potrebnú väčšinu v príslušnom výbore, tak mám pripravený poslanecký návrh, ktorý predložím v rozprave v druhom čítaní novely ústavy.

Ktoré ďalšie legislatívne zmeny navrhnete a prečo?

- Ďalší zákon, ktorý je podľa mňa veľmi potrebný a ktorý je vo verejnom záujme, je zákon o boji proti praniu

špinavých peňazí,

ktorý vláda vrátila do parlamentu. Aj tento zákon bude na programe Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. Aby som ho presadil, budem sa snažiť dať na stôl nové argumenty, a to aj od ústavných právnikov, ktorí mi povedali, že to, čo v tejto súvislosti napísala dnešná právna poradkyňa prezidenta SR o protiústavnosti tohto zákona, je absolútny nezmysel. Novela zákona o boji proti praniu špinavých peňazí je dobrá a potrebná a budem sa ju snažiť presadiť. Rovnako bude v najbližšom čase v prvom čítaní vládny návrh zákona o sudcoch a prísediacich, ktorý nanovo upravuje disciplinárnu, teda bývalú kárnu zodpovednosť sudcov. Mám pripravený pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu, ktorý, ako som sa zaviazal, by mal sprísniť disciplinárnu zodpovednosť sudcov, ale aj sudcov disciplinárnych senátov tak, aby nemohli naťahovať donekonečna čas tak, ako sa to stalo napríklad v prípade sudcu Štefanka. Pretože sa blíži schvaľovanie zákona o štátnom rozpočte, chcem dať do prvého čítania „starú tému“, a tou je zrušenie dedičskej dane, dane z darovania a dane z prevodu nehnuteľností v najbližšom príbuzenskom vzťahu, teda medzi rodičmi a deťmi. Túto daň považujem za

absolútne nemravnú

a nemorálnu, pretože rodičia celý život pracujú pre svoje deti, štát im v tom bráni vysokými daňami a keď sa rozhodnú, povedzme na sklonku života, odovzdať svoj majetok deťom, musia navyše platiť dedičskú daň. Ani v tomto prípade sa poslanci nebudú musieť radiť so svojimi straníckymi sekretariátmi a je na nich, či novelu zákona o dedičskej dani podporia.

Myslíte si, že získate v parlamente podporu poslancov na presadenie zákona proti praniu špinavých peňazí?

- Moji partneri, teda poslanci Národnej rady boli už presvedčení. Veď ten zákon prerokúvalo šesť výborov a vo všetkých som získal absolútny súhlas. Dôverujem poslancom a ich vedomostiam o tomto zákone, lebo sú väčšie ako boli vedomosti členov vlády, keď kabinet zákon vrátil. V parlamente sme o tejto legislatívnej norme diskutovali dlhé hodiny. Tam o ňom nie je potrebné ďalej hovoriť. Ak budú nové otázky na vyvrátenie dôvodov, ktoré sú uvedené vo vládnom uznesení, potom som pripravený odpovedať. Predovšetkým na tú novoobjavenú údajnú protiústavnosť, čo sa tam dostalo zjavným omylom.

Keď vláda vrátila tento zákon, boli ste veľmi rozhorčený a vyjadrovali ste sa veľmi nekompromisne. Čo si myslíte, s odstupom času, prečo to vtedy kabinet spravil?

- Sú len dva dôvody na takéto zamietnutie. Je to nekompetentnosť a neznalosť vecí.

A ten druhý?

- Ten si ani nechcem predstaviť. Konečný dôsledok je však zlý, lebo Slovensko takýto zákon naozaj potrebuje.

Hovoríte, že ľudí treba prinútiť pracovať. Ale ak niet príležitostí, kde majú robiť? Nie každý môže podnikať...

- Nie táto vláda, ani žiadne iné, v ktorých sú zastúpené postkomunistické strany, ale skôr či neskôr niektorá z iných vlád bude musieť urobiť zásadné opatrenia a prijať zákony, ktoré prinútia ľudí pracovať. Je to však hudba budúcnosti. Myslím si, že radikálne treba

sprísniť sociálnu

politiku štátu. Tá súčasná je nemravná, umožňuje ľuďom nepracovať. Je to, povedal by som, demoralizujúca politika.

Koho konkrétne?

- Predovšetkým príslušného ministerstva a vlády. A prízvukujem, že sa to netýka len Rómov. Týka sa to prevažnej väčšiny nezamestnaných.

Na adresu vlády ste sa neraz vyjadrili kriticky. Čo vám teda prekáža na spôsoboch a metódach činnosti kabinetu Mikuláša Dzurindu?

- Mám jedinú skúsenosť z účasti na rokovaní vlády, keď kabinet vrátil môj spomínaný zákon o boji proti praniu špinavých peňazí. Dva roky som sedel v inej, silnej federálnej vláde, a teda mám iné predstavy o fungovaní vládneho kabinetu. Nemám však prečo prenikať do zákulisia činnosti terajšej koaličnej vlády, ale pri pohľade zvonka

vláda nemá

silné svoje jednotlivé politiky. Napríklad sociálnu politiku. Stále sa k tomu vraciam a hovorím, že vláda vlastne nemá žiadnu sociálnu politiku. Ustavične len rozširuje tú mäkkú podušku, ktorá je idealistická a vytvára podmienky pre ľudí, ktorí nechcú pracovať. Sociálna politika pôsobí na tých, ktorí pracujú, demoralizujúco. Je nekoncepčná. To, čo hovorí minister Peter Magvaši o koncepciách a transformáciách tohto rezortu, tomu nikto nerozumie. Ani ja nie, hoci som 25 rokov pracoval v základnom výskume v akadémii vied. Mám pocit, že ani on sám nerozumie svojmu rezortu. Takže ak to mám zhrnúť, vláde chýbajú silné politiky, ale vláde chýbajú aj priority. Ak vypláva na povrch nejaký problém, tak ten sa zrazu stane jej prioritou.

Ale vláda si predsa stanovila vyše dvadsať priorít...

- Avšak nepracuje na nich systematicky. Za priority považuje to, čo prináša každodenný život.

Premiér, zdá sa mi, interpretuje neraz veci cez ružové okuliare, je obrusovačom hrán vládnej koalície a akoby nevedel buchnúť do stola, ak je to potrebné.

- Zmierňovať napätie v koalícii je jeho povinnosť, pretože koaliční partneri uzavreli koaličnú zmluvu a mnohé časti ich politických programov boli nezlučiteľné. Premiér je povinný udržať túto koalíciu až do ďalších riadnych volieb. Je to neľahká práca, má

neľahkú pozíciu.

Niektoré veci prikrášľuje, aspoň zvonku to tak niekedy vyzerá, podáva ich optimistickejšie, ako sa javia občanom.

- To považujem za chybu. Ľudia nie sú hlúpi a znesú aj otvorenú pravdu o situácii a problémoch. Na jeho mieste by som bol otvorenejší.

Ako vnímate úroveň plnenia programového vyhlásenia vlády?

- Od roku 1990, keď ma revolúcia vrhla do oblasti bezpečnosti a obrany, venujem sa práve bezpečnostnej politike. Netrúfam si povedať osobný názor na celý záber všetkých vládnych politík za dva roky a na výsledky v ekonomickej a zahraničnopolitickej oblasti.

Tak povedzte svoj názor aspoň na oblasť bezpečnosti a vojenstva.

- V bezpečnostných otázkach sa štát dopustil troch

hrubých chýb.

Neochránil kľúčového svedka v procese s Mikulášom Černákom, nezabránil Ivanovi Lexovi opustiť republiku a málo síl a prostriedkov venuje hospodárskej a finančnej kriminalite. Ľudia ju cítia a je to veľmi demoralizujúce. V oblasti obrany sme tiež mohli byť za dva roky ďalej ako sme. K členstvu v NATO sme mohli byť bližšie.

Čo poviete na nedávne vyjadrenia predstaviteľov EÚ o prepojení bývalých vplyvných socialistických štruktúr na terajšie ekonomicko-politické vedenia týchto krajín? Nehľadá tým EÚ dôvod ako oddialiť vstup nových, postkomunistických krajín do Európskej únie?

- Je jeden celkom zreteľný dôvod, že tento had môže byť príčinou narastajúcej nevôle rozširovať Európsku úniu. Môže to byť však reakcia politikov EÚ na neochotu občanov štátov únie prijať medzi seba ďalšie krajiny, ktoré majú ustavičné, predovšetkým politické problémy.

Stranu pripravil Vladimír Turanský