Úrady práce a príspevky

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 07/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Do redakcie sme dostali list od našej čitateľky, ktorá nemá dobré skúsenosti s „výkladom“ zamestnancov menovaného okresného úradu práce, pokiaľ ide o povinnosti platiť príspevky na poistenie v nezamestnanosti, ak ide o študenta - živnostníka. Bola „inštruovanᓠtak, že ak tento študent má vymeriavací základ (z daňového priznania za minulý rok) nižší ako 3000 Sk, tak príspevok nemusí platiť. Ďalší výklad dostala od inej pracovníčky v tom zmysle, že musí takýto živnostník-študent platiť príspevok najmenej z minimálnej mzdy bez ohľadu na vymeriavací základ. Ďalším šokom pre ňu bolo, že ak takto študenti nepostupovali, nedoplatky musia zaplatiť všetci spätne. Na jej nasledujúce otázky, vyjadrujeme na jej požiadanie, náš názor.

Poistenie v nezamestnanosti

1. Musí študent VŠ, ktorý je živnostník, platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti (ďalej len príspevok), ak je jeho vymeriavací základ (podľa výpisu z daňového priznania) nižší ako 3000 Sk?

2. Musí študent VŠ tento príspevok doplatiť aj za minulé roky, keď bol pracovníkmi OÚP inštruovaný nesprávne?

3. Musí platiť študent VŠ príspevok, ak pracuje na dohodu o pracovnej činnosti, z ktorej má príjem vyšší ako 3000 Sk? Je v tejto spoločnosti spoločníkom.

- Oba uvedené názory, sú podľa nášho názoru nesprávne. T. j. neplatí v každom prípade, že ak živnostník má vymeriavací základ nižší ako 3000 Sk, nemusí platiť príspevok (platí to len v prípade, ak si ho už platí z iného dôvodu). Nie je správny ani názor, že musí tento príspevok platiť z minimálnej mzdy. Už od 1. 4. 1999 neplatí všeobecne viazanie vymeriavacieho základu na tieto účely na minimálnu mzdu, ale na konkrétnu sumu (v súčasnosti 3000 Sk, resp. 2250 Sk, resp. 1500 Sk).

Zákon o zamestnanosti, z ktorého sa musí vychádzať, jasne ustanovuje, že samostatne zárobkovo činná osoba (sem patrí i živnostník) - ďalej SZČO - je všeobecne povinná platiť príspevky, t. j. bez ohľadu na to, či ide súčasne o študenta alebo nie (táto skutočnosť sa sleduje len na účely zdravotného poistenia a do Sociálnej poisťovne).

Jediný prípad, kedy SZČO nie je povinná platiť príspevok z príjmov dosiahnutých v súvislosti s touto činnosťou je, ak ho už platí z iného dôvodu (napr. je táto osoba zamestnaná na základe pracovného pomeru). Platí to však len v prípade, ak pomerná časť základu dane z príjmov z tejto činnosti je nižšia ako 3000 Sk (t. j. 1/12 čiastkového základu dane z príjmov, ktorý sa berie do úvahy z daňového priznania príslušného roka).

Povinnosť platiť príspevky sa nevzťahuje všeobecne na poberateľov starobných a ďalších v zákone uvedených dôchodkov, ďalej na osoby, ktoré vykonávajú povinnú vojenskú službu a ďalšiu vojenskú službu, ktorá sa vykonáva ako prípravná služba alebo mimoriadnu službu alebo civilnú službu. Ďalšie dôvody a obdobia sú uvedené v § 57 ods. 4 zákona o zamestnanosti.

Výška príspevku SZČO sa určí z vymeriavacieho základu vo výške 3 %. Tento vymeriavací základ je polovica z 1/12 čiastkového základu dane z príjmov z podnikania. Nesmie byť však nižší ako 3000 Sk (resp. u čiastočne invalidnej osoby 2250 Sk a invalidnej osoby 1500 Sk). Najvyšším základom je 24 000 Sk.

Pri začatí prevádzkovania živnosti je vymeriavacím základom SZČO určená suma, platná do 30. júna nasledujúceho roka.

Pomerné krátenie vymeriavacieho základu je možné len v zákone stanovených prípadoch (napr. pri práceneschopnosti).

1. Odpoveď na prvú otázku znie: Ak je vymeriavací základ nižší ako 3000 Sk, je SZČO (aj keď ide o študenta) povinná platiť príspevok (ak ho už neplatí z iného dôvodu, pri splnení uvedenej podmienky výšky príjmu). Najnižším vymeriavacím základom je 3000 Sk.

2. Ak ide o situáciu, že SZČO mala platiť príspevky a neplatila ich (nie je podstatné, že bola zle informovaná - tu ide skôr o morálny aspekt príslušného zamestnanca OÚP), všeobecne platí, že OÚP má právo ich vymáhať v trojročnej lehote (odo dňa splatnosti). Na základe žiadosti je možné povoliť splátky dlžných súm - ak je dôvodom platobná neschopnosť, a ak je predpoklad, že dlžník bude schopný dlžnú sumu zaplatiť.

3. Ak fyzická osoba všeobecne poberá príjem na základe dohody o pracovnej činnosti, od 1. 8. 2000 má povinnosť platiť príspevky na poistenie v nezamestnanosti, a to bez ohľadu na výšku príjmu (okrem dôchodcov). Uvedené platí bez ohľadu na to, či ide o spoločníka s. r. o. alebo nie. Spoločníci s. r. o. všeobecne sú len dobrovoľnými platiteľmi príspevkov (ak nepracujú na základe dohody o pracovnej činnosti).

Momentálne som nezamestnaný a dosť dlho uvažujem o súkromnom podnikaní, avšak nemám na to primerané množstvo financií. Počul som, že ak som nezamestnaný a chcel by som podnikať, môžem príslušný úrad práce požiadať o určitý nenávratný finančný príspevok. Aká je jeho maximálna výška a je možné ísť aj nad túto hranicu za nejakých upravených podmienok?

- Podľa § 88 zákona o zamestnanosti č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov môže okresný úrad práce (OÚP) poskytnúť príspevok na vytvorenie dohodnutého pracovného miesta na tzv. samozamestnanie. Je to každé nové pracovné miesto vytvorené na základe dohody uzatvorenej medzi OÚP a evidovaným nezamestnaným alebo občanom, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Tento príspevok môže byť najviac vo výške 200-tisíc Sk. Určený je na úhradu nákladov na obstaranie hnuteľných vecí (napr. počítač) alebo nehnuteľných vecí (napr. pozemok) potrebných na dohodnuté pracovné miesto alebo na úhradu nájomného na prenajaté priestory alebo za pozemky potrebné na samozamestnanie alebo na splácanie úrokov z pôžičiek.

Ing. Jana Zátopková