Krok vpred, aj keď možno budú hádky

Nový spôsob financovania životného prostredia

Ani koncepcia nového spôsobu financovania ochrany životného prostredia, ktorú vypracovali ministerstvo životného prostredia a ministerstvo financií, situáciu v tejto oblasti zrejme nevyrieši. Cieľom je síce zmeniť prístup k tvorbe štátneho rozpočtu pre túto oblasť, ale jednotlivé rezorty sotva dajú záruky, že prostriedky na tvorbu a ochranu životného prostredia naozaj využijú na tento účel. Napriek tomu si minister životného prostredia László Miklós myslí, že keby sa novú koncepciu podarilo uviesť do života, jeho rezort by sa nemusel tak, ako v minulosti „obracať na múr nárekov”, lebo nič iné mu neostalo. Nový prístup k financovaniu životného prostredia je nevyhnutné nielen prijať, ale aj v praxi naplniť, lebo to je cesta, ako sa priblížiť aj v tejto oblasti krajinám EÚ, kde jeho ochrana a tvorba patrí medzi prioritné úlohy. Nová koncepcia už nehovorí len o financovaní jedného ministerstva, ale celého sektora. Čiže otázky životného prostredia sa stávajú prierezovými a na ich riešení sa majú s plnou vážnosťou podieľať viaceré rezorty. Doteraz sa rozpočet robil tak, že vláda stanovila kritériá, ministerstvo financií pripravilo návrh rozpočtu a pri dolaďovaní sa jednotlivé rezorty hádali. Každý minister chce, aby sa mu pridalo, a tak sa ide systémom tu zoberieme, a tam pridáme. „Tento spôsob sa mi zdá nedôstojný a som presvedčený, že to nie je cesta k výraznej zmene spôsobu financovania životného prostredia,” hovorí L. Miklós. Environmentálne programy sú definované na základe tejto koncepcie aj v iných odvetviach, osobitne v pôdohospodárstve. Na našu otázku, či si myslí, že týmto opatrením sa zamedzí hádaniu, sa vo vláde o financie, minister životného prostredia neodpovedal optimisticky. „Tento systém však neznamená, že ministri sa už hádať nebudú,” hovorí. Podľa neho boj sa len začína, najmä teraz, keď práce na rozpočte finišujú. Opatrnú odpoveď dal aj na otázku, aké záruky môžu dať jednotlivé ministerstvá a vláda, že financie určené na životné prostredie nepoužijú rezorty na iné účely. Podľa neho záruky nie sú v podstate žiadne. „Sú len také, aké pri každom inom uznesení a závisí to od toho, ako sa kontrolujú,” vysvetľuje. Je sklamaný opatrením vlády, ktorá, hoci len rozdielom jediného hlasu, neodsúhlasila ministerstvom požadovaných desať percent financií získavaných zo spotrebnej dane pri predaji uhľovodíkových palív a mazív, čo mohlo byť poskytnuté Štátnemu fondu životného prostredia. Tento podiel by predstavoval 1,5 až 2 mld. Sk ročne, ktoré sa však do životného prostredia investovať nebudú.

Vladimír Turanský