Pštrosia politika nikam nevedie

Komentuje Ľudmila Koníková

Slová o nedocenenosti lekárov pripomínajú mlátenie prázdnej slamy. A skutočnú realitu tzv. zvýšenia miezd označili odborníci z medicínskych radov za kamufláž. Verejnosť má však menej informácií o tom, že na to doplatili najmä tí, ktorí vedia viac ako ostatní, majú väčšiu zodpovednosť či náročnejšiu, zodpovednejšiu prácu. Vláda nedávno rozhodla o zvýšení platov pracovníkov v štátnych zdravotníckych zariadeniach o 4 % (s účinnosťou od 1. júla), lenže bez pokrytia tohto zvýšenia finančnými prostriedkami. A tak v zadlžených nemocniciach siahli na nenárokovú zložku mzdy, čiže na osobné príplatky zamestnancov. Ekonomicky teda zostali na tom lepšie tí, ktorí ich nemali. V banskobystrickej nemocnici im to všetko vysvetlil list riaditeľa adresovaný primárom a riadiacim pracovníkom. Nuž, takáto realita avizovaného zvýšenia je urážkou vzdelania, schopností a v konečnom dôsledku môže mať demotivujúci charakter. Znamená, že v tom najlepšom prípade sa zdravotníckemu pracovníkovi zníži osobné hodnotenie o sumu, o ktorú sa zvýši jeho tarifný plat, nedostane teda ani korunu navyše. V tom horšom prípade môže o osobné ohodnotenie prísť (ide o nenárokovú zložku mzdy) a v konečnom dôsledku bude jeho skutočný príjem nižší ako pred „zvýšením mzdy“. MUDr. Dušan Vršanský, primár kardiochirugického oddelenia Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici pomenoval skutočnosti pravými menami a verejne položil adresnú otázku: „Dokedy sa ešte lekári a zdravotnícki pracovníci nechajú klamať a zdierať politikmi bez ohľadu na farbu ich politického trička?!“ Jej oprávnenosť dokumentujú fakty: u primára špecializovaného oddelenia už spomínanej nemocnice s 28 rokmi praxe, tromi atestáciami, hodnosťou CSc. a s európskym certifikátom FETSCS (ako jediného chirurga v SR) skutočné zvýšenie po tejto dramatickej úprave predstavuje 170 Sk.

O čo tu teda potom išlo? Na jednej z prvých tlačových konferencií nový minister zdravotníctva Roman Kováč uviedol, že bude rokovať so zástupcami Lekárskeho odborového združenia, ale nemôžu očakávať také zvýšenie platov aké požadujú a len tak mimochodom poznamenal čosi o tom, že v nemocniciach majú koniec koncov menej pacientov. Neodznelo však ani slovo o tom, že práca napríklad v takých fakultných nemocniciach je oveľa náročnejšia z odbornej stránky, často tam končia prípady, s ktorými si v menších regiónoch nedokážu poradiť. Ešte pozoruhodnejší je jeho výrok v súvislosti s korupciou v rezorte, priznáva umiestnenie na nelichotivom mieste, no spochybnil výsledky prieskumov, čo robili naši aj zahraniční odborníci s tým, že keď aj naši ľudia oznámili, že dali úplatok, nedodali, že to bola bonboniéra či kvetiny. Ak by aj slovenský občan nedokázal rozlíšiť medzi pozornosťou a úplatkom, experti na výskum verejnej mienky to nepochybne dokážu. Kde je nedostatok, tam korupcia klope na dvere. Chyba je jednoducho v systéme, nielen v oblasti odmeňovania. Nepriznať skutočnosti a strčiť pred problémami hlavu do piesku ešte nikomu nepomohlo, nehovoriac o tom, že tento ťažko skúšaný rezort si takýto postoj nemôže dovoliť.

Ľudmila Koníková