Štvrtý faktor ako východisko

Komentuje Eleonóra Bujačková

Zdá sa, že roky trvajúcu diskusiu o efektívnej ekologickej revolúcii zavŕši praktický záver ako zmierniť krízu životného prostredia. Plán nevyžaduje zásadný obrat k dobrovoľnej askéze ani nevyzýva na nové náboženstvo. Ako základný nástroj využíva trh. Počet ľudí na Zemi sa v budúcom tisícročí zdvojnásobí, a pritom obnoviteľným zdrojom nezostáva čas na obnovu už dnes. A tak viacerí odborníci na otázku, čo s tým, majú prekvapujúco jednoduchú odpoveď: zdaniť čerpanie prírodných zdrojov. Napríklad papierne by platili daň za papier vyrobený z čerstvo vyrúbaných stromov. Úľavy by prišli až v okamihu, keď by na jeho výrobu využili recyklovaný papier alebo papierovú drvinu. Trik reformy, ktorú „vymysleli” nedávno wuppertálski ekológovia z Inštitútu pre klímu, životné prostredie a energiu, je v tom, že celkovo by sa dane nezvýšili, ale iba presunuli inde. Navrhujú totiž väčšinu jestvujúcich daní zrušiť. Daňová bilancia by zostala vyrovnaná a štát by ešte za mnohé veci ušetril. Nemusel by napríklad utrácať astronomické sumy na záchranu posledných zvyškov prírody, navyše by takáto zmena usporila podstatnú časť sociálnych výdavkov. Ak by sa totiž uskutočnila „wuppertálska” vízia, prestane štátny rozpočet zaťažovať napríklad nezamestnanosť: podnikom sa začne rentovať používanie ľudskej práce, pretože daňou už nebude zaťažený človek a jeho zdravotné a sociálne poistenie, ale energia, doprava a stroje.

Aby zemeguľa uspokojila potreby ďalších generácií, musí sa surovinová náročnosť výroby znížiť na štvrtinu, čiže jej účinnosť musí byť štvornásobná. Zhodli sa na tom vedci, ktorí však na dosiahnutie „faktora štyri“ odporúčajú opatrný postup. Navrhujú každý rok zvýšiť dane z prírodných zdrojov o päť percent. V prírode sa totiž nedá očakávať rýchly účinok, z reformy bude profitovať najmä ekonomika, pre ktorú je každý trvalý a nezvratný trend alebo aspoň signál naň vítanou zárukou na ďalšie investície. V dôsledku expanzie ázijskej ekonomiky sa čiastočne otriasa stabilita celej Európy. Daňová reforma by mohla byť jednou z účinných protilátok. Veď čím iným môže Európa konkurovať agresívnej čínsko-japonskej sile než spokojnosťou obyvateľov. Keď sa zastaví devastácia prostredia a ľudia budú mať prácu, nepodľahnú panike a nezačnú Áziu dobiehať jej zbraňami: neuváženým ekonomickým boomom klasického rázu, ktorý ničí prírodu a prehlbuje sociálnu neistotu. Rozhodujúcim impulzom na odštartovanie cesty k „faktoru štyri” nebude len sila verejnej mienky, ale aj politická vôľa najsilnejších strán.